Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
"nebezpečná téma",	30.07.2007 08:43	anonym
milá Lea a som dosť zvedavá, či a ako Ti zareagujú skalní diskutujúci. Lebo, Lea, náš región = SR. Je to proste v lufte a to nadšenie si šetri na iné. Manažéri sú rotujúci.
	30.07.2007 09:42	anonym
naco si ju vlastne vystudovala, ked nevies, ako sa spravat na interview?
	30.07.2007 10:41	anonym
to, ze nieco vystudujes, neznamena, ze to vies aj pouzit v praxi ;) vivat uhorske skolstvo.
skolstvo?	30.07.2007 11:31	akacsova
Ja si myslim, ze skor talent. Obcas pomaha trening, ale ked clovek iste veci nema(ma) v sebe, casto ani tvrdy trening a dril nepomoze. Mne sa obcas stava, ze nieco poviem alebo urobim a uz v tej chvili, ked to tresnem (urobim), mi je jasne, ze to bola chyba a viem celkom presne, co bude nasledovat.
	30.07.2007 12:30	anonym
no a ja odjakziva slycham, ze ked uz nieco studujes 5 rokov a aspon trochu sa tomu venujes, zakladne principy ti musia zacat byt jasne. potom su z toho dve vynimky - 1. ludia, ktorym vobec nic nepomoze, pretoze su imunni voci vzdelaniu a informaciam vseobecne (to vsak dufam nebude pripad autorky). a 2. su veci, ktore sa naucit nedaju vobec alebo len velmi tazko - a medzi ne bohuzial radim aj jednanie s ludmi, odhad situacie, empatia a spusta dalsich. to sa v ziadnej skole nikto nenauci. ale mal by vobec? ale za tym tvrdenim, ze nase skoly nepripravia cloveka ani na ine prakticke oblasti, kde by to zvladnut mohli, tak za tym si stojim. aj napriek tomu, ze v tom skolstve pracujem. este ma napada otazka - ze co ma studium psychologie spolocne so schopnostou empatie a efektivneho jednania s ludmi? psychologia nie je ziaden kurz asretivity ani nacvik pohovoru do prace. je to veda, ktora hlada odpovede na niektore otazky a vysvetlenia istych fenomenov. a som si ista, ze to moze robit aj clovek bez najmensieho naznaku schopnoti jednat s ludmi.
mozno stoji otazka inak	30.07.2007 13:36	akacsova
Nase skolstvo mozno nepripravi cloveka na prakticke oblasti - otazka vsak je, ci to dokaze ucinnejsie ine skolstvo a druha otazka, ci je ulohou skolstva pripravovat cloveka na prakticky zivot.
	30.07.2007 15:37	anonym
ano zatial sa naivne domnievam, ze rozne typy vyuky maju rozny efekt na studenta. teda ciste teoreticky ho mozeme pripravit na *cokolvek*, ak by sme dopredu vedeli co to bude. sucasna paradigma vsak hovori, ze sa to vopred neda vobec ani len odhadnut a prave preto treba ludi ucit nieco celkom ine - vyhladat informacie, riesit nezname problemy, citat text a skutocne mu rozumiet, naucit sa pouzivat neznamu technologiu atd. zhrnut sa to da takto - upustit od biflenia encyklopedickych vedomosti, ktore si viem lahko vyhladat, a zamerat sa na schopnosti a zrucnosti, ktore mi pomozu tie vyhladane vedomosti efektivne pouzit na dany problem. + treba stale rozvijat niektore vseobecne kognitivne schopnosti - napriklad rozvoj abstraktneho myslenia pomocou matematiky apod. no a tomuto nase osnovy vobec nezodpovedaju.
biflenie nie je zle	30.07.2007 17:59	akacsova
Nie, ze by som chcela silou mocou obranovat nase osnovy, nepochybne je v nich kopec sprostosti, napriek tomu si myslim, ze nas skolsky "rakuskouhorsky" system nie je taky zly, aku ma vo vseobecnosti povest. Navyse ak sa clovek iste kvantum encyklopedickych vedomosti nenabifli, nema sancu riesit nezname problemy, lebo nebude vediet robit analogie, a dokonca nebude vediet ani vyhladavat informacie, pretoze vyhladavat sa da len vtedy, ked ovladam kontext. google-negoogle.
	31.07.2007 08:48	anonym
ja by som povedala, ze kontext sa da spoznat aj inak, nez vymenovavanim 20 datumov a udalosti, ktore k nim patria pri odpovedi pred tabulou. pripadne vypocitavanim vsetkych tried a kmenov nejakej casti rastlinnej rise. je to vlastne zozitejsie, nez zhodit cely problem na osnovy a uhorske skolstvo. ide este aj o konkretnych ucitelov, ktori ale bohuzial koli nabitemu programu osnov nemaju cas a nemozu si kolkokrat dovolit, pouzivat ine vyucovacie metody ako vyklad a vypisovanie poznamok z ucebnice. myslim si, ze toho objemu uciva by malo byt omnoho menej, aby sa dalo kvalitnejsie podat, aby to mohol ziak (aj student) zazit a nebolo vytrhute z kontextu a prebrate iba preto, ze nam to kaze tematicky plan. ja by som povedala, ze u nas je to tak - vychovavame sampionov, kto to nase (hlavne zakladne a stredne) skolstvo prezije bez ujmy, ten ma velku sancu stat v nejakej oblasti naozaj kvalitnym odbornikom so dobrym rozhladom aj do inych oblasti. ti co nestihaju, maju proste smolu, budu mat stvorky, mozno nebudu mat chut ist na vysku. (ale netvrdim, ze sa neuplatnia v zivote, to je zase o niecom trosku inom.) existuje vsak aj ina filozofia vzdelania - podme naucit co mozno najvacsi pocet studentov aspon tie zaklady. tu ide kvalita toho mala na ukor kvantity. sikovnejsi sa musia realizovat vo vyberovych triedach, kruzkoch, sutaziach, samovzdelavat sa atd. netvrdim, z jeden s tychto sposobov je ten spravny a jeden je na nic. akurat mam dojem, ze u nas chyba aspon kusok z toho druheho. najst nejaky rozumny kompromis medzi oboma, by celej veci urcite prospelo
		Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz