Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
	18.06.2007 01:36	hypnose
Je fakt, že som v živote nesedel s troma akademickými maliarmi a dvoma spisovateľmi (povedal by som, že to asi ani nie je spoločnosť, o akú by som vo svojom voľnom čase stál), takže neviem posúdiť, do akej miery to človeka povznáša oproti napríklad situácii, že sedí s troma murármi a dvoma autoelektrikármi. Toto ma rozosmialo. Úžasné.
Na zakladnych kamenoch	18.06.2007 03:01	pavol
dnes celkom uspesnych krajin sa vyskytuju mena roznych vyvrhelov, teroristov, otrokarov, piratov, hrdlorezov, obycajnych vrahov, beznych hlupakov a blaznov. Meciar a Slota napriek ich zjavnym nedostatkom patria k slusnemu priemeru.
	18.06.2007 09:19	anonym
nevyznám sa veľmi v českej politike, ale pochybujem, že by sa u nich nenašla nejaká obdoba týchto dvoch. čo sa týka bulváru, je neporovnateľne nehoráznejší, ešte sa máme čo učiť!
Praotec Cech	18.06.2007 12:18	pavol
bol udajne vrahom vyhnanym z oblasti dnesneho Chorvatska.
hm	18.06.2007 16:11	rooter
a janosik bol polsky zid...
Nie,	18.06.2007 16:59	kocur
Jiři Janosik bol madarsky Zid. .
	18.06.2007 20:57	azazelo
Jiři Janosik bol madarsky Zid polskieho puvodu.
	18.06.2007 21:35	azazelo
Jiři Janosik bol madarsky Zid polskieho puvodu.
Slepý staviteľ	18.06.2007 06:52	anonym
Tak mu aspoň zagratulujme, že sa strafil a dva brehy vôbec prepojil.
Vlastenectvo	18.06.2007 10:08	scien
K rozpadu Československa sa častejšie vyjadrujú ľudia pre ktorých to bola trauma. Nakoniec to vyzerá tak, ako keby rozdelenie nik nechcel. Situácia však taká nie je. Nebudem sa tu oháňať percentami a hovoriť za iných. Podobne ako autor článku budem hovoriť za seba. Ja som mal opačné pocity. Nikdy v živote som zas nepociťoval československé vlastenectvo. A z rozdelenia som sa úprimne tešil s pocitom: „No konečne“. Ten Silvester bol pre mňa radostným dňom. Neberiem iným ich pocity. Každý má pre ne svoje dôvody. Chápem ľudí, ktorí chceli vnímať to české ako svoje. Ja som to chápal ako akúsi čudnú rozdvojenosť. Je to moje, aj nie je to moje. Obľúbených autorov si aj tak nevyberám podľa národností. Čiže na jednej strane boli slovenskí a na druhej starne ostatní, ktorých som dokonca mohol mať radšej. Ale českí nemali u mňa nejaké privilégium iba za to, že boli českí. A podobne by som mohol písať aj o inom ako literatúre. Chápem aj ľudí zo zmiešaných manželstiev, ale tí predsa nemuseli trpieť a nadávať na slovenčinu aký je to nanič jazyk oproti češtine ako Šimečka, ml. Dúfam, že dnes si v Respekte konečne príde na svoje. Úprimne sa z toho teším. Aj Fedora Gála chápem. Pre židovskú komunitu je prirodzené, že sa lepšie cítia v štátoch viac národných. Je to historicky dané, odvodzujú od toho menší pocit ohrozenosti a ľahšie presadzovanie ich záujmov. Najšťastnejší boli v Rakúsko-Uhorsku. To bol pre nich ideálny štát, preto ho aj tak nostalgicky spomínajú ako Stefan Zweig v knihe Svet včerajška. Pre Slovákov (pravdaže ak nimi chceli zostať) bolo však toto c. a k. naozaj likvidačné. Treba si uvedomiť, že takéto prístupy k rozdeleniu nie sú a ani nemôžu byť nejakou normou ako sa to niekedy podsúva. Ako keby ľutovať rozdelenia bolo nejaké „in“ a samostatnosť „out“ Žiadne také. Nevidím dôvod aby pocity a záujmy Fedora Gála boli nadradené napríklad mojim a jeho názory boli v tomto smere „in“. V záujme každého národa je aby mal svoj štát. Ja som šťastný, že ho máme. Koľkým národom Európy sa to nepodarilo. Či sú to Baskovia, Rusíni, Lužickí Srbi. A ako to s nimi dopadlo? Lebo naozaj zatiaľ stále platí, že mať svoj štát znamená život. Samozrejme možno na to pozerať aj marxisticky, že národy sú prežitok a zaniknú tak ako aj štáty. Ale zatiaľ sa to nedeje. A dlho asi ani neudeje.
Naozaj pekne a zrozumiteľne vyjadrené	18.06.2007 10:58	rivers
Ako tiež miešanec (môj osobný koktail tvoria Chorváti, Prešpuráci nemeckej alebo maďarskej národnosti, Slováci i Moravania - ako napokon dosvedčuje aj moje poslovenčené české priezvisko) som ani nemal možnosť vytvoriť si nejaké slovenské vlastenectvo. Nemčina a chorvátština boli v našej rodine rovnocenné komunikačné jazyky, nikto ma nikdy nevychovával k nejakému národnému cíteniu, keď sme boli pomiešaní z toľkých národov. Aj to československé vlastenectvo bolo u mňa skôr občiansky, než národne motivované. Bola to otázka sympatie. Obaja dedovia boli čs. legionári, mená ako Masaryk, Beneš, Hodža a Štefánik neboli u nás len pojmy zo zatuchnutej knihy. Obdivoval som československých letcov v Británii, československých parašutistov, čo odpravili Heydricha, bol som vychovaný tak, že sa mi páčilo, za čo bojovali. Všetko je to do veľkej miery aj otázka kultúrnych referencií. Vyrástol som na českej kultúre.
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz