Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
nezmysel	17.05.2007 08:35	druuk
to by sme museli potom hovoriť/písať napr. Magyarország namiesto Maďarska, Romania miesto Rumunska atď. Všetko závisí od miery zaužívania sa toho či onoho názvu, zrejme to vyplýva z intenzity jazykového kontaktu - čiže jednotlivý prístup.
Hmmm	17.05.2007 12:11	las0
Takže Kirgisko je zaužívanejšie ako Kyrgystan? Ja mám stále zaužívanú smenu - kto s tým čo urobí?
ako som už povedal	17.05.2007 12:15	druuk
jednotlivý/individuálny prístup ku každému názvu. Maďarsko je určite zaužívanejšie ako Magyarország v prípade Pakistanu zase naopak. Nie je možné uplatniť nemennú schému.
Čo je gramatické pravidlo? VL	17.05.2007 12:38	anonym
Od koho teda závisí, kedy sa pravidlo použije a kedy nie? Je to na individuálnom pocite a znalostiach toho, kto určuje pravidlá? Koho sa teda môžem opýtať, prečo Kazašsko a prečo Afganistan? Prečo nie Afgánsko? Veď je na začiatku abecedy:-) Alebo žeby šedé jazykovedné eminencie začínali od konca?
Dobrym pravidlom je	17.05.2007 15:41	pavol
ze vo vlastnom jazyku mame pravo dojebat nie iba Benatky, Vieden a vsetky azijske zmempisne nazvy ale aj mena neslovanskych zien. To mi pripomina jeden stary vtip, v ktorom sa chlap pred televiznou obrazovkou v pritomnosti manzelky kladne vyjadril o Sharon Stoneovej. Po manzelovom vyroku nastalo hrobove ticho. Na druhy den ticho. Po dvoch mesiacoch stale ticho. Treti mesiac sa pri veceri manzel konecne ozve "polievka je nejaka studena"... okamzita odpoved: "daj si ju ohriat Sharon Stoneovou".
A prečo Francúzsko?	17.05.2007 16:40	rivers
Prečo nie Francúzstan? Zloženie obyvateľstva tomu zodpovedá, zahraničná politika tiež (aspoň doteraz zodpovedala), tak čo? Kým ma Sarkozy nepresvedčí skutkami a nie prázdnou rétorikou (v čom sú Francúzi majstri hneď po mojich milých Američanoch), budem používať tento tvar. Ako odškodnenie za Kazašsko.
Pristupovať individuálne	17.05.2007 10:09	scien
Súhlasím, že treba pristupovať individuálne. Naráža to však na snahu mať vo všetkom jeden systém – aj v jazyku. Tým sa to dostáva do dvoch extrémnych polôh. Jedni chcú všetko poslovenčiť, druhí všetko mať originálne - cudzie. V tom druhom prípade by sa muselo aj Rakúsko zosterajchizovať a Nemecko zdojčlandiť. Riešenie – brzdiť pred oboma extrémami a nevnímať jazyk ako matematický vzorec. Platí to aj pre prechyľovanie. V niektorých prípadoch vyznieva jeho použitie naozaj komicky, v iných tak pôsobí jeho nepoužitie, ktoré má význam hlavne pri skloňovaní. Zaujímavé ako sa táto téma neustále oživuje, hoci sa mi zdá, že už bola potreba prechyľovania viac krát dobre zdôvodnená, kedysi aj na inZine Petrom Pišťankom.
Ďakujem za zmienku.	17.05.2007 10:24	rivers
Toto je moja srdcová téma, takže pre veľký úspech svoju prednášku opakujem. :-)
Môj názor	17.05.2007 10:23	rivers
Ak by zahraničné ženské mená nemali v slovenčine podliehať bizarnému prechyľovaniu (a teda skloňovaniu podľa pádov a osôb), ako k tomu prídu zahraniční muži? Vari by sme nemali rešpektovať ani city takého Stevena Spielberga (sic!) či Arnolda Schwarzeneggra (sic!) pri ich každodennom čítani Filmu a divadla. "Aká som ja Arnolda Schwarzeneggra?" mohol by sa právom pozastaviť nezabudnuteľný predstaviteľ Terminátora. "Boli sme vo Wien kine a videli sme tam film Ridley Scott Votrelec so Sigourney Weaver, Tom Skerrit, Veronica Cartwright, Ian Holm a Harry Dean-Stanton v hlavných úlohách. Myslím, že všetky Weaver filmy sú dobré." Neviem, aké skúsenosti má autorka článku, ale naše mená v zahraničí teda vedia cudzinci skurviť ďaleko viac, ako my tie ich, a nepotrebujú na to ani prechyľovanie a skloňovanie. Niečo o tom viem, veď mne meno (pritom je také jednoduché: Pišťanek) kurvia bežne, a nemusia to byť ani cudzinci. :-) Problém je v blbej slovenčine. Pri analytických jazykoch (angličtina, francúzština) je pevná vetná stavba, protože vetné vzťahy sa vyjadrujú nesklonne, bez prechyľovania. Slová sú tam poukladané jedno vedľa druhého ako kamene a vzťahy medzi nimi sú zadefinované práve tou pevnou vetnou stavbou. V slovenčine je voľná vetná stavba, takže slová nie sú nakladené vedľa seba ako kamene, ale sa vzájomne cítia. Neviem to ináč opísať. Slovenčina je jednoducho flektívny jazyk a taká vetná stavba je jej vlastná. Je to veľmi ťažký jazyk, ale nie najťažší. Pre niekoho môže byť zasa problémom nerozlišovanie dokonavosti slovies (napr. v španielčine), kvôli ktorej sa musí používať milión minulých časov. Každý jazyk má skrátka niečo. Ešte zdôrazňujem, že slovenčina sa mi esteticky nepáči, je taká šušľavá, fufnavá, vyafektovaná, nepríjemne mäkká. Hovorí sa o akejsi ľubozvučnosti, ale mne práve tá mazľavosť pripadá nechutná. To už oveľa radšej mám tvrdý a razantný jazyk svojich chorvátskych predkov, a aj vďaka tomu je na moje ucho príjemná záhoráčtina a čeština, lebo nie je taká povykrúcaná. A predsa ju tu musím brániť pred Viera Langer. Niet totiž pre moje ucho a oko hnusnejšieho jazyka, ako je anglikanizovaná slovenčina, teda situácia, keď sú slovenské slová vedľa seba naukladané ako bludné kamene a nie sú rešpektované jemné vnútorné väzby medzi nimi v rámci SLOVENSKEJ vetnej stavby. To je napríklad jazyk reklamy alebo tá hnusná manažérska mormónština. A odmietať trebárs prechyľovanie ženských priezvisk a nechať ich trčať v
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz