Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
Nebolo by to rúhanie,	16.03.2007 09:11	kagemusha
buddhizmus s tým nemá problém, si myslím. Upozorňujem ctenú autorku na dvojité d v slove buddhizmus, jedno mi tam chýbalo. Podľa toho, čo vidím okolo seba, by som ponúkol aj inú paralelu. Lyžiar stojí pri nástupe, nevidí blížiacu sa kotvu (tanier, vyber podľa typu vleku), ten ho tresne do hlavy. On sa naserie alebo upadne do depky, že akú má on smolu v živote. O chvíľu ho švacne ďalšia kotva (tanier) a všetko sa opakuje. Niekedy až do bezvedomia. A on si nevšíma a nechápe ... Prípadne si ponadáva na premeškanú príležitosť ;-).
Po slovensky je to budhizmus,	16.03.2007 14:50	anonym
pretože v slovenskej transkripcii je to Budha. Podobne ako Krishna je u nás Krišna. Dovoľujem si v tejto súvislosti upozorniť, že aj v britskej transkripcii "kagemusha" je v slovenskej transkripcii "kagemuša". Dôvod je jednoduchý: slovenčina nepoužíva pre hlásku "š" transkripciu "sh" (tak ako anglosasi), ale "š", pretože na rozdiel od anglickej abecedy má "š". Zvyšok výlevu ukážkovo nasvedčuje o nepochopení zmyslu Borušovičovej článku.
Naozaj?	16.03.2007 15:29	kagemusha
K pravopisu staroindických slov treba dodať a osobitne zdôrazniť, že v slovenčine sa slovo buddhah (a od neho odvodené slová) píše nesprávne s jedným d. V takej podobe (Budhah) totiž toto slovo znamená PLANÉTU MERKÚR a nemá s danou problematikou nič spoločné. Preto je potrebné, aby sa aj u nás, ako vo všetkých západných krajinách, začal písať buddhizmus s DVOMA D. Zakladateľ buddhizmu totiž nebol prezývaný planéta Merkúr, ale Prebudený - Buddhah, čo je trpné príčastie od slovesa budhjaté (= budí sa), odvodené pomocou slovotvornej prípony -tah, rovnako ako v latinčine scríp-tus, \ slovenčine vza-tý. Koreň budh- a prípona -tah splynuli do podoby buddhah. Ako teda vidno, dvojité dd má nielen významové, ale aj gramatické opodstatnenie. A k poslednej vete, inšpirujúc sa autorkou som na základe môjho chápania ponúkol inú paralelu, ktorá podľa mňa súvisí so zmyslom článku, ako ho chápem ja. Takže čomu to ukážkovo nasvedčuje o Tebe?
Ale pani,	16.03.2007 15:34	anonym
takto pred vikendom sa tu inteligentne urazat ... ts ts ts :)
Zaujimave,	16.03.2007 15:55	kocur
diky.
princíp vlekára	16.03.2007 09:29	lenclen
Túto zimu som toho moc nenalyžoval, no zima bez jediného spustenia sa svahom by pre mňa nebola zimou. Vybral som sa teda cez víkend (ten víkend, ked jazdili pluhy) na vychytenú zjazdovku v mojom okolí. Automatizácia tam ešte nie ja na takej úrovni, ako napr. v Jasnej a lístky tam cvaká zodpovedný vedúci - vlekár. Niekedy ho vymení kolega a on pracuje hore na svahu, kontroluje tam to, tamto a bohvie čo ešte. Je zaujímavé, že lokalizácia tohto človeka v teréne určuje frekveciu debát s prítomnými lyžiarmi. Nie že by si hore nemohli dobre pokecať, dokonca aj ten čas by si našli, no prípadná debata by znela celkom bezvýznamne. A čo potrebuje, každý Slovák? Pokec produktívny. Celkom ma to pobavilo, ked som videl, koľkí sa dole prihovárajú vlekárovi-cvakačovi a vedú duchaplné dialógi, jednak preto, aby bolo všetkým "našim" jasné, že aj oni sú "naši" a jednak s nádejou, že ked to zopakujú zajtra, pozajtra,... snáď na konci sezóny zvolajú: "Servus Ďuri!", a ten ich pustí bez lístka. Nechcem absolutizovať, no niektorých "našich" som poznal osobne. Tá vychcanosť im razí z tváre, len sa treba lepšie zadívať. PS: Fajn článok, pôsobí inšpirujúco. :-)
	16.03.2007 10:05	kltko
čo dodať - opäť veľmi trefný prímer našich životov
a poucenie je	16.03.2007 13:39	pavol
ze ak neragujeme rychlo, tak sa nacakame na novu prilezitost v tej istej situacii. Nie je lepsie ihned zabudnut a reagovat na novu situaciu rychlejsie?
Nie som si ista,	16.03.2007 10:20	anonym
no ja mam dojem, ze cely clanok bol predsa len o trosku niecom inom ako o zimnej lyzovacke a vleku... Alebo sa mylim? Kazdopadne ak som to iba ja pochopila inak, dakujem aj tak za pekny pohlad na zivot. A nastastie uz tiez viem, ze je ine dolezite, ako vyckavanie :-))
od vyholenej	16.03.2007 11:05	anonym
Ja mám skoro to isté so štafetovým kolíkom. To tiež koľko razy čakám v predklone, kedy mi ho ten za mnou odovzdá, otrčím dlaň dozadu, aj sa rozbehnem, aby ma pri tom nenabral, a keď už by som mala mať kolík dávno v ruke a bežať s ním ďalší úsek, tak cítim, že nič, že ten somár ho dal omylom komusi vo vedľajšej dráhe asi ... Alebo zase napríklad kolík dostanem, bežím aj odovzdám, ale keď sa potom pýtam v cieli, že kde je, kde je, že aj ja by som sa s ním chcela dať vyfotiť, tak oni mi, somári, povedia, že kde asi by bol, sme ho hodili od radosti do obecenstva ... Len také podobenstvo ... akože aj my sme len také kolíky. Alebo bežci bez nich, to tiež by sme mohli byť, alebo niekedy zase s nimi ... ako už to tak ,skrátka, v živote chodí. Ale ani vleky nie sú márne, to tiež je úplne ako zo života.
	16.03.2007 14:05		Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz