Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
Nie všetci vegetariani	08.11.2006 07:37	anonym
su vegetarianmi preto, aby zili zdravsie. Su aj taki, ktori maju svoje zdravie na haku rovnako, ako vacsina ne-vegetarianov, len jednoducho nechcu jest mrtvoly. Z etickych, estetickych a bohvieakych inych dovodov. Zdravotne dovody su casto uplne irelevantne.
	08.11.2006 20:40	anonym
presne tak. moj nazor na vec.
	08.11.2006 09:38	anonym
Akoze nepamatas? Pozrel si si Terminatora a bol si cely popisany, ze ak nieco po tebe zostane, tak poslu na teba T 101, a potom ti bude beda. Už si nepamätám presne prečo, hádam to súviselo s existenciálnym uvedomením si márnosti všetkého, ale lomcovalo mnou presvedčenie, že po mne nesmie zostať žiadna stopa. Spálil som všetky fotky z detstva, na ktoré som narazil, všetky zošity zo školy, diplomy a čestné uznania (dve), spálil všetky listy a pohľadnice, čo som kedy dostal, spálil vlasy, čo mi mamka odstrihla na pamiatku, keď som bol malé decko, rozdrvil a spláchol prvý mliečny zub, čo mi vypadol a tiež bol zachovaný na pamiatku, zničil som aj nejaké detské šatočky, aj sviečku z prijímania, začal sa podpisovať nečitateľným priezviskom, prestal sa stretať s kamošmi a robil všetko pre to, aby po mne nezostalo nič konkrétne, čo by mohlo viesť k priamym úvahám o tom, že tu kedysi žil niekto menom Juraj Malíček AKA JOHN CONNOR.
???	08.11.2006 10:04	anonym
to bolo o čom?
vegetarianov	08.11.2006 10:15	stromokocur
nemusis lutovat ani z nich robit hrdinov, ber ich ako normalnu alternativu, predsa poriadny vegos na maso chut vobec nema a nemusi si nic odriekat (mne este stale maso ked sa pecie vonia prijemne, ale chut zobnut si nemam, a viem, ze keby som si zobol, moj organizmus by zareagoval dlhotrvajucimi neprijemnymi pocitmi).
no a hrabat sa	08.11.2006 10:18	stromokocur
vo vlastnych relikviach je velmi prijemne, aj ked s niektorymi z nich sa clovek rozluci a nemilosrdne ich vysmari, v spomienkach aj tak zostanu.
ach, hrdinovia	08.11.2006 12:07	valentina
Ako príjemne sa tento článok číta pri obede (napchávam sa musakou s takou štipľavou klobásou, že si za každým hltomi musím previevať ústa, ale dosť blbo sa to je, lebo sa zároveň usmievam od ucha uchu). Ach, Spock, jeden z prvých veľkých mužov, kvôli ktorým sa zatrepotalo moje detské srdiečko. Ach, Winnetou, ktorého som si kreslila na každý voľný kúsok papiera. Ach, T800 (ten s ružami), ktorý tu už bol spomenutý. Ach, Riddick. Idem si kúpiť plavecké okuliare.
	08.11.2006 12:28	knourjuraj
ach, old shatterhand v neznom objati s winnetuom xexe
	08.11.2006 12:50	valentina
To bolo inde, keď som pozerala winnetouovky, tak Bully ešte chodil postojačky popod stôl...
Vždy som bola divná.	08.11.2006 12:34	anonym
V detstve ma nepobláznil žiadny hrdina. Dnes si tu popri Valentíne zaochkám aj ja: "Ach, Dr. House.":) Až na to, že neviem, čo by som tera mala so sebou robiť, okrem toho, že si pozriem ďalší diel.
	08.11.2006 14:25	barborella
Dr. House je sympaťák, ale mohol by mať lepšieho dabingéra :-))
Tiež to tak cítim.	08.11.2006 15:26	anonym
:-)
	08.11.2006 14:50	anonym
v tom prípade si s kludným svedomím môžem vzdychnúť: "ach, buffy"
	08.11.2006 15:08	valentina
Jaaj, fakt, zabudla som: Ach, Angel...
Juraj, taký dobrý text,	08.11.2006 13:03	oleander
príjemne si ma prekvapil :o) Pozerám že sa dosť pozoruješ a dosť aj poznáš samého seba, ale vždy keď o sebe hĺbaš, maj na pamäti že naše vedomie a podvedomie má zvláštny zmysel pre humor, a niekedy namiesto toho aby si spoznával sám seba, si vlastne sebaštylizáciou vytváraš zo seba niekoho
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz