Voyeurizmus zo záľuby a umelecká zrelosť na vrchole

Soundtrack k filmu Hallam Foe
Škótsky film Hallam Foe, rozprávajúci príbeh mladíka s rovnakým, trochu podivným menom, ktorého najväčšou vášňou a záľubou je voyeurizmus, mal premiéru na filmovom festivale v Berlíne vo februári 2007, kde súťažil o Zlatého medveďa v sekcii najlepších hraných filmov. Túto cenu síce v poradí štvrtý film Davida Mackenzieho, inak adaptácia rovnomenného debutového románu spisovateľa Petera Jinksa, nevyhral, zato si však odniesol Strieborného medveďa za najlepšiu hudbu. A práve o podarenom soundtracku k tomuto filmu je reč.

Okrem Strieborného medveďa získal tento soundtrack zo stajne Domino Records kopec ďalších cien a keďže Hallam Foe je jeden z tých filmov, ktorý ako hudobný podklad a sprievod využíva prevzaté hotové piesne a skladby iných interpretov, je to rovnako ako plne fungujúci soundtrack tiež plnohodnotný kompilačný album.

Svojimi svižnými melódiami naň okrem iných prispeli najžiarivejšie hviezdy súčasného hudobného neba na Ostrovoch, špeciálne či výhradne ich škótskej časti. Spomeňme Franz Ferdinand, James Yorkston, u.n.p.o.c. (skratka/názov, pod ktorou produkuje svoje veci hudobník menom Tom Bauchop), King Creosote (čo je zasa chlapík menom Kenny Anderson), Sons and Daughters, Four Tet (umelecké meno mladíka, ktorý sa v reálnom živote volá Kieran Hebden), či dua Psapp a iných.

Kvalitný film by mal mať kvalitný soundtrack. Či je to pravidlom, keďže niekedy hudba film prevýši a inokedy filmové dielo soundtrack ani nemá, nechávam na diskusiu. V každom prípade však pri filme Hallam Foe vznikla veľmi príjemná koexistencia dvoch navzájom autonómne hrajúcich, rovnako ako spoločne fungujúcich, umeleckých celkov. K plusom soundtracku Hallam Foe patrí predovšetkým to, že fanúšikovia škótskej súčasnej rockovej scény môžu po albume siahnuť aj bez predošlej skúsenosti s filmom a nebudú vôbec ukrátení. Naopak – možno ich chytľavé a dynamické piesne chytia natoľko, že si pozrú aj film.

Tuxedomoon – Vapour Trails
Americkú kapelu Tuxedomoon založili v San Franciscu v roku 1977 dvaja multiinštrumentalisti Blaine L. Reininger a Steven Brown. Obaja sú jej členmi dodnes – čiže vyše 31 rokov. V roku 2007, k 30. výročiu vzniku tejto alternatívnej kapely, ktorej hudbu zvyknú radiť k experimentálnej postpunkovej novej vlne, vydal Tuxedomoon v poradí už svoj 14. album. Okrem štúdiovej štrnástky si na svoje konto formácia Tuxedomoon pod vedením dua Reininger/Brown, za pomoci a spolupráce kvanta muzikantov, ktorí sa ako hostia či členovia kapely počas jej histórie v vystriedali, môže pripísať aj 18 singlov či EP-čiek, 2 live albumy, 4 kompilačné albumy a hudobnú spoluprácu na viacerých filmových, televíznych, či divadelných projektoch.

Pozor – nemýliť si album skupiny Tuxedomoon s albumom rovnakého mena, v poradí 17. štúdiovým albumom kanadskej rockovej kapely Rush. Vapour Trail je deklaráciou muzikantskej zručnosti a vynaliezavosti. Mieša v sebe viacero žánrov a štýlov, ktoré spája do fungujúcich celkov. Miestami mystických, miestami dynamických. Závan nového jazzu a štipka elektronického korenia. Súčasná zostava Brown (spev, klarinet, saxofón, klávesy), Reininger (spev, husle, gitara, laptop), Peter Principle (basa) a Luc van Lieshout (trumpeta) vám v ôsmich skladbách prinesie exotický zvuk zložený z tradičných ingrediencií.

Pôvodom americká kapela, odišla v 80. rokoch minulého storočia pôsobiť na európsku scénu. Tvrdiť, že len na hudobnú, by bolo chybou: jednotliví členovia majú na svedomí, či už ako Tuxedomoon, alebo v sólových projektoch, vyše stovky albumov vo sfére hudby, filmu, tanca či dokonca literatúry. Albumom Vapour Trails po tridsiatich rokoch existencie dokazuje svoj umelecký vrchol a remeselnú zrelosť.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.