Čo sa ukrýva v dúhach

Máloktorá zo súčasných svetových kapiel je pozoruhodná tak výrazne ako práve anglická formácia Radiohead: hudbou, vystupovaním, angažovaním, klipmi, textami, členmi... všetkým. Je to príchuť undergroundu v šate mainstreamu, alebo náznak mainstreamu v tropickom undergrounde britskej hudobnej scény? Na pomyselnej stupnici kacírskeho milovníka dobrej hudby je každopádne Thom Yorke „boh“ a kapela Radiohead rozhodne minimálne muzikantský Olymp. Nový album to potvrdzuje, no nebola by to táto oxfordská zostava, aby neprišla s niečím, čo nie je jednoducho stráviteľná a očakávateľná položka na hudobnom trhu, ale dokáže napriek akejkoľvek aristotelovskej logike zároveň potvrdiť i vyvrátiť, uistiť aj prekvapiť.

Čo objaví fanúšik znalý diskografie tejto kapely, ak si preberie jej vývoj? Od gitarovo rockových a dravo riffových vypaľovačiek debutu Pablo Honey cez dnes už kultový, no stále neopočúvaný OK Computer, kde v dokonale tiesnivej výpovednej a tematickej atmosfére textov začali kombinovať rafinovanú rockovú gitarovú muziku s ešte rafinovanejšou elektronikou, cez následný bizarný skok do vôd abstraktnej elektroniky, experimentov s rytmami, jednoduchosti výpovede, kde menej slov povie silnejšiu myšlienku, a to dekorované do vytrženia opakovanými jednoduchými a stupňujúcimi sa samplami v Kid A, až po Amnesiac a Hail to the Thief, albumy vyzretej kapely balansujúcej na hranici depresívneho moderného rocku, no predsa s ľahkosťou experimentujúcej elektroniky. Človek by si povedal, že kapela už asi nemá čím prekvapiť, že nový prírastok do rodiny bude zaručene kvalitný, no vývojová línia sa poslednými albumami ustálila. Opak síce nie je pravdou, pretože nový album nepopiera predošlé, no prichádza s niečím úplne novým práve preto, že zakladá na starom. Až tu naplno pochopíte, ako môže byť návrat ku koreňom pestrý a inovatívny, ak si uvedomíte, KOĽKO a akých rôznorodých koreňov Radiohead má a že ten návrat nie je „návratom“ v pravom slova zmysle, ale pokračovanie vo vývoji, napredovanie, len s príchuťou čerpania z pôvodných inšpiračných zdrojov.

Desať piesní albumu nazvaného In Rainbows je niekde na pomedzí všetkých minulých albumov (hádam s výnimkou Kid A), a to je azda dôvod, ktorý tábor fanúšikov Radiohead rozčesne na dve pologule: severná ho bude glorifikovať a vynášať do nebies a južná ho možno nie práve zatratí, no pristúpi k nemu „chladne“. Tento komentár možno nie je úplne objektívny; sám sa totiž radím k severnej pologuli, album počúvam posledný mesiac dookola, baví ma, udivuje a nadchýna stále viac, preto nie som schopný empaticky ho skritizovať aj s argumentmi ľudí tvrdiacich, že na rozdiel od ostatných albumov nejde dostatočne pod kožu, drží si chladný odstup, je plytší, než by sa na Radiohead patrilo a má „popové“ tendencie (len to, že pár piesní je založených na rytmických stopách skoro až tanečných ešte neznamená, že tie songy majú popové tendencie, ABBA to rozhodne nie je).

Ide pod kožu! Piesne sú viac melodické, to je pravda, už po pár vypočutiach si uvedomíte, že niektoré refrény aj piesne si pospevujete. Niektoré pesničky aranžmánmi pripomenú OK Computer (napr. Bodysnatchers), niektoré Amnesiac (Videotape) a niektoré aj Pablo Honey (titulná 15 Steps), elektronika ustupuje do úzadia, je znova len dekoráciou či doplnením a nie nosným princípom, do popredia sa dostáva gitara a Thomov spev, ktorý i napriek charakteristickému výrazu, sfarbeniu, frázovaniu a skrátka všetkému, čo na ňom tak milujeme, je spevom: on normálne spieva, a to melódie, ktoré sa dajú spievať. Pokiaľ ide o texty, majú šťavu, pohybujú sa v kapelou overenom priehrští tém a motívov, dokážu byť na jednej strane priamočiare a významovo jednoduché v strofách a potom zrazu viacplánové a zašifrované v refrénoch či naopak. Využívajú poetiku temného dadaizmu s jemne humornou bizarnosťou a chuťou pre čierny humor; keby sa Kafka živil ako textár rockových muzikantov, nenapísal by lepšie texty.

In Rainbows sa teda buď zaryje do mozgu, a tam v hemisférach plačlivým hlasom Thoma šepká „It is the 21st century/It is the 21st century“, alebo nie. To by však bola veľká škoda.

Radiohead – In Rainbows (XL Recordings, 2007).