Krvavá Lady vs. Nevinná Beauty

Meno Alžbeta Bátoriová sa väčšine spája s krvilačnou grófkou, ktorá bezhlavo vraždila, len aby si zachovala svoju mladosť a krásu. Námet ako vyšitý pre nervy drásajúci príbeh. A preto sa niet čo čudovať, že filmové diela o tejto kráske majú v kolónke žánru napísané horor. Nájdu sa však aj výnimky. Zaujímavosťou je, že všetky pochádzajú z našich končín. S námetom sa pohral a vniesol doň typickú radošinskú atmosféru Stanislav Štepka, ktorý napísal divadelnú hru Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Iným, rovnako však svojským, je animovaný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980).

Posledným, dlho očakávaným filmom je historická dráma Juraja Jakubiska Bathory (2008). Režisér nešiel po zafixovanej línii príbehu o vraždiacom monštre, ale hľadal nové fakty. Komunikoval s historikmi, ktorých pohľady na život kontroverznej šľachtičnej sa rôznia. Objavuje sa teória, že žena, vo filme prezentovaná pod menom Erzsébet Báthory, sa vďaka svojmu bohatstvu a nezávislosti stala tŕňom v oku pre mnohých závistlivcov bažiacich po jej majetku. Tento pohľad podporuje aj argument, že na svojom čachtickom sídle bola väznená bez procesu a súdu.

Vznikol nový príbeh o grófke a jej živote, ktorý možno sklame vyznavačov tradície. Zato na svoje si prídu humanisti, ktorí dve-tri vraždy spáchané Erzsébeth prijmú ako kompromis. Jej manžel František Nádasdy (Vincent Regan) je zanietený bojovník, ktorý si to niekoľko rokov rozdával s Turkami, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Kým s vervou bojoval, úlohou Erzsébet bolo spravovať ich spoločné rozsiahle majetky. To sa jej úspešne darilo, čo vnútorne zožieralo najmä jej tajného obdivovateľa Juraja Thurzu (Karel Roden). Ešte viac mu začal v krvi stúpať jed, keď do života grófky vplával mladý maliar Caravaggio. Jeho príchod rozbehol kolotoč zákerných intríg.

Jakubiskova čachtická pani nadobúda ľudskejšiu podobu. Aby zostala pre diváka zaujímavá, necháva režisér túto postavu dlho zahalenú v rúšku neurčitosti a tajnosti, ktorú umocňuje magickými i komickými bytosťami. Čarodejnica Darvulia (Deana Jakubisková-Horváthová), oddaný sluha Ficko či dvojica mníchov (Bolek Polívka, Jiří Mádl), ktorí sa rozhodli odhaliť pravdu o záhadách čachtickej grófky. Sú zároveň najkomickejšími postavami. Herecké úlohy, ktoré stvárňovali v minulosti, sa silno vryli do pamäti diváka. Ťažko sa ubrániť smiechu, keď vidíme teenagerskú hviezdičku, ktorá má vo filmoch vždy hlavu plnú sexuchtivých myšlienok, v strohej sutane s vyholenou hlavou. I keď tie myšlienky napokon predsa len prídu.

Za herecký výkon si rozhodne zaslúži pochvalu predstaviteľka Erzsébet Anna Frielová. Režisér chcel pôvodne obsadiť herečku Famke Janssenovú, avšak za nejasných okolností nakoniec od tejto voľby ustúpil. A že to nebola chyba, svedčí krásna, jemná, ale rovnako i zúrivá až šialená Anna v úlohe Báthory.

Vo filme nechýbajú typické jakubiskovské prvky, ako napríklad snové sekvencie, ktoré sa stali už klasikou a režisérovi nie je čo vytknúť. Čo sa týka obrazu, v konečnom dôsledku prevažuje nad obsahom. Môže za to aj dvojica kameramanov F. A. Brabec a Ján Ďuriš. Film sa tak stáva ľúbivo pozerateľným, je však čoraz menej napínavý a pútavý dejom. Občas dokonca nudí. Našťastie, neduhy zapláta veľkolepá výprava, skvostné kostýmy a rekvizity, funkčne strohé interiéry, nádherné exteriéry a v neposlednom rade výborná hudba.

Film Bathory musíte vidieť. Juraj Jakubisko je skvostným režisérom, ktorý si zaslúži úctu za svoju tvorbu. Alžbeta Bátoriová zase patrí k slovenským legendám, rovnako ako mužnejší Jánošík, ktoré sú súčasťou našej histórie. Nazrite na život grófky z iného uhla pohľadu a rozhodnite sami, čomu uveríte.

Bathory, Bathory. Slovensko – ČR – Anglicko – Maďarsko – USA 2008, kino, 138 min.

Réžia a scenár: Juraj Jakubisko
Kamera: Ján Ďuriš a F. A. Brabec
Hudba: Simon Boswell
Hrajú: Anna Frielová – Bathory, Karel Roden – Thurzo, Hans Matheson – Caravaggio  
Oficiálna internetová stránka: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bathory/