Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Janka Žáčeková | 29.4.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Všední ľudia nevšedného Paríža

Blank

V Paríži som nikdy nebola. Avšak s mestom na Seine sa mi spája niekoľko klišé. Malé útulné kaviarničky, bohémski ľudia, hriešny Moulin Rouge, magická kovová dáma svojho stvoriteľa Gustava Eiffela a všetko, čo súvisí s módou, krásou a umením. Naivné, ale nedokázala som si predstaviť, že by aj Paríž mohol mať svoju Petržalku.

Aký je skutočný Paríž, alebo ako sa naň pozerá režisér a autor príbehu Cédric Klapisch, môžete už vidieť aj v našich kinách. S mestom sa zoznamujeme prostredníctvom postáv z rozličných sociálnych vrstiev. Pierre (Romain Duris) je profesionálny tanečník, ktorému doktori zistia vážnu chorobu srdca. Transplantácia môže byť jeho jedinou šancou na záchranu. Po diagnóze sa utiahne do svojho bytu v centre, odkiaľ sleduje ľudí okolo seba. Samaritánka Élise (Juliette Binocheová) je Pierrova sestra, slobodná matka troch detí, sociálna pracovníčka a štyridsiatnička, ktorá zanevrela na mužov. Nasťahuje sa k bratovi, aby sa mohla o neho starať. Starnúci pedagóg Roland Verneuil (Fabrice Luchini), odborník na históriu Paríža, dostáva šancu zviditeľniť sa prostredníctvom pripravovaného dokumentárneho seriálu o meste. Zažíva aj krátke vzplanutie s mladučkou študentkou. Okamihy, z ktorých by sa mal tešiť, ho však ešte viac vťahujú do depresie.

 

Režisér s rozkošou využíva kontrasty, ktoré pútavo pôsobia na diváka. Bohatá úspešná modelka, kamerunský ilegálny prisťahovalec, predavači zeleniny, mäsa a vtipne vtieravá pekárka, ktorá hrá svoje divadielko, mladučká študentka, starnúci profesor... V jednej chvíli postavy zažívajú eufóriu šťastia, milujú sa, snívajú svoj život, potom sa zatiahne a príde očakávaná bolesť. Všedné dni všedných ľudí. Toto že je Paríž? Nebyť nádhernej panorámy mesta s majestátnou Eiffelovkou, príbehy jednotlivých Parížanov by sa mohli odohrávať kdekoľvek.

Milujem filmy, kde sa osudy preplietajú, s napätím čakám, na kom ďalšom spočinie oko kamery, koho príbeh sa nám otvorí. Divák sa na film Paríž díva s nadhľadom, len jemu je umožnené vidieť a počuť všetko. Pocit božskosti umocňuje režisér častým snímaním postáv zhora. Svet sa zrazu zdá malý a aj fatalizmus je v niektorých chvíľach namieste.

Silnou stránkou filmu je hudba, ktorá neraz v spojení s hereckou akciou vyvolávala rôzne emočné stavy. Zmes ľudských charakterov dopĺňa hudobný koktail, v ktorom sa strieda melancholický klavír, svieži džezík, rytmický soul, poprock i disco rytmy.

 

Ďalší plusový bod by som pridelila hercom za naturalistické zvládnutie postáv. V našich končinách menej známy režisér Cédric Klapisch, s ktorého tvorbou ste sa mohli stretnúť prostredníctvom dvojice filmov Erasmus, rád obsadzuje vo svojich filmoch známe tváre, ale aj úplne nové. Zaslúžia si divácku pozornosť, rovnako aj Klapischov pohľad na Parížanov.

Paríž je príjemný, ľahko stráviteľný film, ktorý vás prinúti premýšľať, všímať si veci a ľudí okolo seba. Ak natrafím na horoskop, prečítam si ho. V tom poslednom bol kus pravdy. Nebuď nešťastná a netráp sa nad tým, čo nemáš, ale teš sa z toho, čo je ti dopriate. Aj tento odkaz cítiť z Klapischovho Paríža.

Paríž, Paris. Francúzsko 2008, kino, 130 min.

Réžia a scenár: Cédric Klapisch
Kamera: Christophe Beucarne
Hudba: Robert Burke a Lo?c Dury
Hrajú: Juliette Binocheová – Élise, Romain Duris – Pierre, Fabrice Luchini – Roland, Albert Dupontel – Jean
Oficiálna internetová stránka: http://www.lefilm-paris.com/ 



Janka Žáčeková  viac od autora »
Vaše reakcie [3]
:: Súvisiace reklamné odkazy