Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Renat Khallo | 23.6.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Neporovnávať ich s U2 ani so Seržantom od Beatles. Sú to Coldplay

Blank

Na vydanie nového albumu Coldplay čakalo mnoho ľudí ako na hudobný sviatok a musím povedať, že už po prvom počutí som pochopil, prečo to tak bolo. Jeho melodiku som hltal, ale nezapamätal som si hneď žiadnu nosnú melódiu. Tento album je totiž taký plný, že ho jednoducho na prvýkrát neprekuknete. A je taký výživný, že ho nemusíte úplne prekuknúť nikdy. Ide presne o ten druh nadčasovej nahrávky, ktorú môžete počúvať aj na staré kolená, čiže žiadna jednorazová záležitosť. Hoci som nikdy nebol fanúšikom tejto kapely, intuícia mi radila neodkladne si novinku vypočuť. Zrazu som veľkým fanúšikom tejto kapely a skladateľa Chrisa Martina: je neuveriteľné, aký posun po všetkých stránkach Coldplay absolvovali.

Viva La Vida or Death and All His Friends je len ťažko opísateľný album. Jeho melodika je plná prechádzok jesenným lístím, harmónie navodzujú pocit škrípajúceho snehu pod podrážkami. Album plný nostalgie, melanchólie a zároveň nádeje. Úžasné nápady nahých melódií, ktoré tvoria kostru skladieb, sa snúbia s tým, ako sú oblečené do noblesného zvuku a aranžov. Jednoducho výborná produkcia toho, čo by bolo výborné iba so sprievodom klavíra. To by sme však prišli o celkovú dokonalosť tohto diela. I keď dokonalé vraj nie je nič. Záleží na subjektívnom postoji. Pre mňa je novinka kapely Coldplay niečím, čo pripomína veľkolepé veci. Veľmi zrelý album kapely, ktorá vie, čo chce. Aspoň od hudby určite.

Coldplay som vždy vnímal ako pop-rockovú kapelu, neponúkajúcu nič také zvláštne, čo by ma mohlo osloviť. Na novom albume však nachádzam bohatosť. Nič prvoplánové sa tu nenachádza. Prvky popu, rocku, amerického gospelu a bluesu sú zabalené do úplne nového alternatívneho a nepreniknuteľného zvuku. Práve zvuk je to, čo ma svojou bohatosťou uchvátilo. Piesne sú po celý čas akoby ukryté v londýnskej hmle. Vlastne to nemusí byť londýnska hmla. Pokojne by mohla byť stropkovská alebo piešťanská. Záleží, z ktorého kúta sveta pochádzajú vaše spomienky. Rozostrené gitary, melancholické piano a texty, ktoré vás pohladia aj rozcitlivejú. V predchádzajúcej vete som však rozhodne neopísal celú škálu pestrosti zvukového obsadenia.

Na záver ešte pár obligátnych kecov: Viva La Vida or Death and All His Friends je jesenno-zimný album. V tom období sa bude vynímať najlepšie. Osobne si ho naťahám do mp3 prehrávača v septembri, vyhrniem golier kabáta a vydám sa s ním na prechádzku nehostinným počasím. Budem premýšľať o rôznych veciach a možno uverím nejakému snu, pretože Coldplay sú v tomto premýšľavo meditatívnom a zasnenom kúsku plní nádeje. Čo na tom, že ich nazývajú novými U2. Kašlite na médiá a biznis. Počúvajte hudbu.



Renat Khallo  viac od autora »
Vaše reakcie [11]
:: Súvisiace reklamné odkazy