Fanfáry a zvončeky

V tejto recenzii sa dočítate o dvoch špecifických dielach. Prvým je EP zoskupenia hrajúceho cigánsku dychovo-slákovo-cimbalovú muziku s dlhým názvom. Ďalšou vecou na sklade je niečo, čo iba s veľkými ťažkosťami zaradím do nejakej škatuľky, a preto na začiatok poviem, že ide o raritu.

Ako som už v úvode naznačil, ide naozaj o zmes cigánsko-balkánskej melodiky, známej nám, laickým poslucháčom nezaujímajúcim sa vo veľkej šírke o etnografiu, najmä z filmov Emira Kusturicu, kde sa to rôznymi skočnými ruc-tucmi tohto žánru len tak hemží. Sú nám známe mená ako Boban Markovič, Goran Bregovič, spomínaný Kusturica so svojou vlastnou kapelou No Smoking Orchestra a rôzne Fanfares putujúce festivalmi. Na Slovensku je to najmä trenčianska Pohoda. Priznám sa, že A Hawk And A Hacksaw And The Hun Hangár Ensemble boli pre mňa doteraz neznámym pojmom. Tá muzika je mi však povedomá veľmi.

Podľa môjho názoru, pokiaľ sa skutočne nezaujímate o vec z hľadiska etnografickej lokalizácie, nemusíte si lámať hlavu nad tým, ktorú z oných dychoviek práve počúvate. Produkcia je to veľmi pozitívna a stačí, že vás nesie do minulosti prostredníctvom hudby našich predkov. Bez moderných technológií a počítača. Akustické čaro svadieb, pohrebov a veselíc vo vašej obývačke.

Tento projekt je rozhodne kvalitným kombom, ktoré dokáže rozohriať žilky v tele a taktiež navodiť husľovo clivú atmosféru ako hneď v prvej skladbe Kiraly Siratas. Táto má prvky klasickej hudby, vrastajúce do folklóru. Krásna harmónia cimbalu a huslí v pomalom a vláčnom tempe. Jeden z najlepších kúskov EP-čka. Druhý a tretí track okolo pretrúbi ako balkánska formula. Veselo a tanečne s cinkotom činel a plechov, v rytme ktorých cifrujú husličky, pekelne rýchly cimbal, akordeón a mne neznáme ľudové i klasické dychové nástroje. Máte chuť zakričať si Hop!, alebo Heeej hop!

Veľmi výraznou skladbou je Romanian Hora And Bulgar. Začína sa vo valčíkovom takte s nádhernou cigánskou melodikou sólo huslí. Keď vravím husle, sú to husle priezračné ako krištáľ. V poslednej tretine sa pieseň zmení na poriadne údernú dupačku, ktorá je zakončená jasotom živého publika. Je totiž celá live, čo jej pridáva potrebnú atmosféru. Ostatok piesní je výborným folklórom balkánskeho charakteru a posledný track vonia dokonca Slovenskom. Keď začujete gajdy hrajúce odzemok a monotónny rytmus ozembuchu, dostanete možno chuť na oštiepok a žinčicu. V skutočnosti však pravdepodobne pôjde o odkaz na rumunských valachov. Vravím, výborná hudba pre milovníkov folklóru a nielen pre nich.

Xylofóny, zvonkohry, detské cimbaly, proste všetko, čo robí cink-cink. Keď som na začiatku povedal, že ide o raritu, myslel som to naozaj tak. Album francúzskej hudobníčky Colleen – Colleen et les Boîtes ? Musique pravdepodobne nebude vhodným darčekom pre každého. Je to skôr hra. Na mysli mám hravé umenie. Trocha naivity, trocha dadaizmu, minimalizmu a hlavne fantázie, ktorou musíte disponovať ako poslucháči. Tou potom vypĺňate minimálne zvuky prúdiace z nahrávky.

Skutočne sa nedá povedať, že obsah tohto albumu by tvorili piesne. Skôr by som povedal, že je to akési médium spĺňajúce účel zvukovej kulisy. Kulisy prebúdzajúcej inšpiráciu a predstavivosť s kreativitou. Takúto hudbu si viem predstaviť na avantgardnej vernisáži, či výstave, alebo v ezoterickej čajovni. Zvuk zvončekov dosť upokojuje.

Tento album je ako tichučké pohladenie. Ak vás celý deň fackoval hluk a zhon, toto by malo pomôcť. Takže na um mi prichádza ďalšie cudzie slovo. Muzikoterapia. Je len na vás rozhodnúť, či niečo také potrebujete.

Cink-cink a rozprávky je koniec.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.