Zarábam si na živobytie prácou, ktorá ma každý boží deň núti chodiť v silonkách a v lodičkách na opätkoch, zatiaľ čo spracúvam informácie o novej kolekcii od Very Wang. Musím ovládať pre koho navrhuje JP Gaultier vo voľnom čase a v akej téme sa nesie nová kolekcia od firmy Hermés. Je veľmi ľahké dať sa strhnúť životným štýlom, ktorý vám popod nos pretŕča ponuku žiť naoko ľahko, radostne, no najmä v propagovanom in style. Oveľa ťažšie je však o šiestej večer zabuchnúť dvere kancelárie, striasť zo seba zopár nánosov mejkapu spolu s dobre hraným nadhľadom a venovať sa životu.
Každý má na relax rozličné triky, niekto športuje, niekto nasáva a ja reformujem zlých psov. (Ale víno si dám.) Skazených, rozmaznaných, agresívnych, ubrechanych neurotikov či stvorenia, čo sa od strachu boja pohnúť a život prežijú za gaučom či v paničkinej náruči.
Psia polepšovňa v praxi
Príchod psa delikventa do mojej domácnosti sa dá prirovnať k nástupu do nového zamestnania. Moja domáca svorka, partia starých kolegov a súčasne dobre fungujúci tím, si prišelca obzrú a ofrflú, sem tam ho postrčia, skúsia, čo znesie, vytiahnu z neho základné informácie a vrátia sa k svojim denným úlohám. Len pes - kariérny samovrah sa v takejto situácii bude snažiť niečo si dokázať či zaútočiť. V novom prostredí, bez podpory rodiny či blízkych priateľov, sme všetci opatrní, oťukávame si terén a pozorujeme, ako sa veci vyvinú.
Postačí pár dní, počas ktorých sa prišelec stihne zorientovať, odpozoruje základné rituály pracoviska a zistí, že niekam patriť a nasledovať môže byť výhodným artiklom v obchode s potravou a pochvalou. Výplatnú pásku v tomto svete nahrádza jedlo, vychádzka, či pochvala. Nový pes nasleduje psích kolegov a stráca zlozvyky z predošlej kancelárie, chodí na záchod tam kde oni, šteká, len keď sa ozvú kolegovia zo svorky, čaká na jedlo v rade, tak ako v závodnej jedálni.
V týchto momentoch druhého rozhliadnutia sa už vcelku pozitívne naladeného záujemcu o postup v psej kariére čaká prvý individuálny pohovor, samostatné úlohy náročnejšie na premýšľanie a upevnenie základných pravidiel sociálneho rebríčka korporácie. Úlohy sa zadávajú podľa toho, čo chceme výcvikom dosiahnuť a ktoré zlozvyky plánujeme odstrániť.
Psy sa učia inak než ľudia
Najjednoduchšie je zapamätať si, že ak mu niečo prinesie zisk (odmenu), pes to zopakuje. Ak odmenu nedostane, a tou môže byť piškóta či slovná pochvala, cvik alebo správanie nezopakuje. Znie to možno príliš jednoducho, ale treba si uvedomiť, že pes nie je človek a treba s ním narábať v psích pojmoch. A rozdiel medzi psím a naším mozgom sa dá prirovnať k rozdielu medzi citrónom a melónom.
Takže ešte raz: ak niečo psovi prinesie zisk (odmenu), pes to zopakuje. Predstavte si sami seba v tejto situácii: Prídete do práce, dobre naladený, pozitívny a s dobrými predsavzatiami. Úsmevy sú opätované, každý odzdraví. Teraz si predstavte deň, keď namiesto odzdravenia sa na vás kolegovia budú len mračiť a nikto vám neodpovie. Stane sa to v deň prvý, druhý a aj tretí. Budete sa na štvrtý deň ešte stále usmievať a srdečne zdraviť okolie?
Hoci reformujem nepriamo a spolieham sa na základné pravidlá fungovania psej svorky a ich pozitívny vplyv na psiu psychiku, môj prístup je založený na štúdiu moderného prístupu k psychológii a etológii psov a nie na zaužívaných teóriách o jej absolútnej podobe so svorkou vlčou.
Niečo o vlkoch
Existuje viacero teórií ako sa psy vyvinuli z vlkov. Tá hádam najromantickejšia opisuje, ako ženy a deti vzali k ohnisku malé vĺčatá, z ktorých sa neskôr vyvinula generácia domácich (domestikovaných) zvierat. Gény „skrotenosti“ však nie sú dedičné a štúdie ukázali, že i potomkovia viacerých generácii jedincov úspešne socializovaných s ľuďmi neprejavujú známky domestikovanosti a treba u nich začínať s adaptáciou úplne od základu.
Iné teórie tvrdia, že to nebol človek, kto si vyberal domestikovaných jedincov na spolužitie, ale táto evolúcia bola spôsobená selekciou viac menej prírodnou. Vlk sa priblíži k ľudským obydliam s úmyslom získať potravu. Niektorí jedinci sú menej bojazliví a viac ochotní jesť v prítomnosti človeka. S postupom času sa títo prispôsobivejší jedinci rozvíjajú, pária, zmenšuje sa ich telesná konštrukcia a tiež mozgová hmota, čo sú charakteristiky psa v porovnaní s vlkom.
Pes dnešných dní je vlastne vzdialeným bratrancom vlka, ktorý sa prispôsobil nášmu životnému štýlu. Porozumieť správaniu psov, naučiť sa ich expresívny a bohatý „jazyk“ a uvedomiť si, že z času na čas aj naše psy budú stále vykazovať znaky vlčieho správania, nám nielen uľahčí vzájomné spolužitie, ale dovolí nám žiť so psami vo väčšej harmónii.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa stala modernou teória o takzvaných svorkových pravidlách psov, založených na princípoch fungovania vlčej svorky. Tá sa skladá z jedného alfa vlka a alfa vlčice a len tomuto páru je umožnené páriť sa a produkovať potomstvo. Vedúci pár určuje život svorky, je za ňu zodpovedný, vyberá miesta na poľovanie i na odpočinok. Komunikácia je postavená na signáloch a reči tela, no v prípade potreby použije alfa pár na upevnenie svojho postavenia i fyzickú silu. Telesné stretnutia sú vo svorke prítomné medzi „nižšími kastami“, kde si mladí vlci upevňujú postavenie a šplhajú sa po kariérnom rebríku smerom nahor.
Nie je ťažké pochopiť, prečo si etológovia vybrali práve tento model na opis psieho správania a zvykov a aplikovali ich do dnešného života. Nechať spať psa vo vašej posteli, kŕmiť ho pred vašou večerou, nechať ho prejsť dverami ako prvého, hodiť mu loptičku na jeho žiadosť – toto všetko môže viest k upevneniu jeho svorkového statusu a prispieť k chápaniu samého seba ako alfa psa. Termín „dominancia psa“ sa stal takmer synonymom neposlušnosti.
Naučte sa psej reči skôr ako sa váš pes naučí ľudskej
Teórie posledných rokov však naznačujú, že správanie, ktoré sme predtým považovali za dominantné a za snahu psa zvýšiť si status vo svojej svorke, je často len nevedomosť psa – jednoducho sme ho nenaučili nič iné. A keď sme už pri tej výchove, hlavne výchove šteniat, tu sú základne otázky, ktoré si treba položiť, keď nám stúpa adrenalín, pretože naše šteňa niečo ničí/ocikáva/nepríde na povel:
Naučili ste ho už dobrému správaniu?
Bol váš tréning nepriestrelný a pes už v rôznych situáciách poslúchol aspoň na 80%? (Príde na každé zavolanie? Spraví potrebu vždy vonku?)
Dali ste mu príležitosť byť zlý? (Nechali ste šteňa s nevyvinutým močovým mechúrom a držiakmi samé doma viac než niekoľko hodín? Boli vaše topánky nedbanlivo pohodené uprostred obývačky?)
Ak je vaša odpoveď na otázky 1 a 2 NIE, nemôžete viniť psa za rozhryzene lodičky, ocikaný koberec či veselú viachodinovú naháňačku po parku. Psy sú psy a žijú psí život v psej reči. Sú odpadkári, takže sú naprogramovaní na prehltnutie každého voľného sústa v ich dosahu. Sú to tiež sociálne vyvinuté zvieratá, takže skákanie a oblizovanie vašej tváre je vlastne slušným pozdravom staršieho člena svorky. Psy klusajú rýchlejšie, takže počiatočné ťahanie na vodidle je vlastne chôdza v ich prirodzenom rytme.
Odpoveď na otázku 3 je však kľúčom k vašim psím problémom. Tréning psov a šteniat je spolovice založený na usmerňovaní a pozorovaní psa. Ide teda o to nedať mu šancu niečo vyviesť a začať so zlými (z nášho pohľadu) zvykmi. A tak isto ako nás mali pod dohľadom naši rodičia používajúc ohrádky a postieľky, aby sme nemohli zdemolovať dom a blízke okolie, prípadne prehrýzť šnúru od televízora a zabiť sa, neustály dozor nad šteňaťom a používanie ohra
Martina Boor viac od autora »
Vaše reakcie [17]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|