Kam sa podelo „Cowabunga!“?

Kedysi dávno, keď som ešte každé ráno vykračoval s obrovskou školskou taškou v ústrety novému dňu, pohltil moju generáciu fenomén prerastených korytnačiek. Kvarteto hrdinov pomenovaných podľa renesančných umelcov na čele s potkaním majstrom Splinterom bojovalo proti klanu ninjov a rôznym maskovaným či zmutovaným tvorom. Ako sa to už občas stáva, aj tento fenomén vyšumel do stratena, zostal mi len album so samolepkami a zopár komiksov. Teraz sa zelení bojovníci vracajú, srdce mi piští a bežím do kina s veľkou škatuľou pizze osláviť počítačovo animovaný comeback Ninja korytnačiek.

Film je návratom zaprášeného fenoménu, ktorý paradoxne viaceré trademarky nechal v minulosti. Či už ide o klasickú znelku kreslenej televíznej série, hory skonzumovanej pizze alebo klasických záporákov typu Shredera. Rozumiem, že sa ku korytnačkám vraciame s časovým odstupom a porazení súperi už odišli do dejín, no trebárs tá pizza alebo aj výkrik Cowabunga! mi chýbali. Výmenou za to som však dostal korytnačku, ktorá tvárou tvár ekonomickej realite musí v umelom obleku korytnačky obiehať detské párty, alebo jeho parťáka pracujúceho na call centre počítačovej podpory. Donatelo riešiaci cez telefón problémy počítačovo negramotných zákazníkov silne pripomína skvelý seriál IT Crowd. A je takmer rovnako vtipný. Hlavným motívom filmu je však príbeh Leonarda, ktorý sa v odlúčení od blízkych učí byť lepším vodcom, a hlavne, čo jeho absencia urobila s ostatnými. Scenárista a režisér v jednom, Kevin Munroe, celkom umne rozpracúva jednotlivé charaktery a rozvíja ich ďalej.

Nové spracovanie príbehov zmutovaných obojživelníkov s ninjovským výcvikom je o čosi dospelejšie, než bol starší kreslený televízny seriál, ale ešte má čo dobiehať voči úplne pôvodným čiernobielym komiksom. Vo filme síce sú parádne bitky jeden na jedného či masovky, ale krv absentuje, o mŕtvych ani nehovoriac. Ninja korytnačkám neprospelo zníženie ratingu. Škoda, pri väčšej odvahe tvorcov by som si z toho vedel predstaviť poriadny R-kový krvák. Pretože démoni, kamenní bojovníci či zástupy ninjov také veci priam ponúkajú. Mám pocit, že Munroe pôvodne aj plánoval dospelejší film, pretože atmosféra je miestami pekne temná, prázdne ulice nočného mesta pochmúrne a z televízneho vysielania sa dozvieme napríklad o pokračujúcej kríze trhu hypoték.

Napriek faktu, že popri animákoch Pixaru či DreamWorks so stomiliónovými rozpočtami sú Ninja korytnačky chudobným príbuzným, po vizuálnej stránke sa vydarili veľmi dobre. Či už ide o animácie pohybov alebo čerešničku na torte, ktorou je nepochybne súboj Leonarda a Rafaela v daždi. Animácii nemožno veľa vytknúť, hádam len občasnú plochosť figúr v masových scénach a prílišnú štylizáciu ľudských postáv. Aby boli prívetivejšie pre detváky, majú veľké oči, osie drieky a až na zopár výnimiek aj útle postavy.

Ninja korytnačky nie sú typickým animákom pre detváky, aspoň nie predškolského veku. Napriek hlavným postavám s veľkými kukadlami sú plné dynamického násilia a motívov o zodpovednosti, cti, zrade a podobných veciach. Pre deti je tu síce neustále padajúci a infantilne komický Rafaelo, no pre tie úplne najmenšie to určite nie je. Veď aj preto sa u nás snímka premieta v pôvodnom znení s titulkami. Ninja korytnačky zaostali za očakávaniami a ortodoxní fanúšikovia budú možno trochu sklamaní, ale prehra to rozhodne nie je.

Ninja korytnačky, TMNT, Hong Kong – USA, kino, 2007, 87 min.

Réžia: Kevin Munroe
Scenár: podľa postáv Petra Lairda a Kevina Eastmana napísal Kevin Munroe
Kamera: Stephen G. Lumley
Hudba: Klaus Badelt
V origináli hlasy prepožičali: Chris Evans – Casey, Sarah Michelle Gellar – April, Kevin Smith – Kuchár, Patrick Stewart – Winters, Ziyi Zhang – Karai, Laurence Fishburne – rozprávač
Oficiálne internetové stránky:
http://tmnt.warnerbros.com/
http://www.imagi.com.hk/movie/web/tmntm.htm
http://www.ninjaturtles.com/
http://www.tmnt.si/
http://wwws.warnerbros.fr/tmnt/