Načo sa starať?

Načo sa starať? Načo sa trápiť problémami, ktoré sa nás priamo netýkajú? Načo sa obťažovať vecami, ktoré môže dakto urobiť za nás? Načo sa zaoberať vlastnou osobnosťou, ak môžeme byť súčasťou stáda? Načo selektovať veci, ktoré chceme vidieť a počuť, keď ich niekto môže vybrať za nás? Načo sa obťažovať náročnou hudbou, keď si môžeme naladiť Rádio Expres? Prečo nestráviť deň v nákupnom centre, keď je tam taký príjemný chládok a tovar na regáloch je taký lákavý a chutný? Načo sa pohoršovať nad tým, že marketing nás zámerne odžubáva a považuje nás za slabomyseľných? Načo sa pozastavovať nad naším osudom ozubeného kolieska v stroji, ktorý funguje nezávisle od našej vôle, prečo sa cítiť nesvoj sediac v uniforme za presklenou stenou polyfunkčných business centier? Why bother?

Tematicky a konceptuálne sa to v prípade detroitskej dvojice Adult. (Nicola Kuperus a Adam Lee Miller, v civilnom živote v manželskom zväzku) vždy točilo okolo pocitu odcudzenosti, úzkosti, ľahostajnosti, násilia, paranoje, mechanickosti ľudských vzťahov a ďalších syndrómov post-modernej konzumnej spoločnosti. Stačí sa pozrieť na svojské fotografie Nicoly Kuperus, ktoré sa objavujú v artworku jednotlivých albumov a človek už tuší, na čom je. Ženy bez tváre v pevne priliehavých šatách-uniformách sú zasadené do sterilného prostredia, často v absurdných alebo hrozivých pózach. Posledne je to slečna s hlavou zaborenou do kovovej pokladničky. Môžete si domyslieť, čo to symbolizuje.

Hoci ich hudba vždy verne slúžila tomuto konceptu, veľa vecí sa zmenilo od doby, keď Adult. koncom 90. rokov nastúpili na scénu svojimi EP-čkami a stali sa jedným z najzreteľnejších zjavov detroitského electro-podhubia. Po štyroch radových albumoch sa vzdialili od chladného electro-techna s robotickým vokálom a priblížili skôr k agresívnemu electro-punku so spevom (alebo skôr nariekavým skandovaním) často akoby na pokraji šialenosti. Úzkosť a neuróza, predtým potlačené a mlčky kričiace pod hladkým povrchom, sa postupom času začali ventilovať otvorene a priamočiaro. Strohé beaty a odmerané synťáky sa prehnali cez divoké efekty a skreslenia. Pribudla živá basa. Why Bother? je plný drásavých zvukov, agresívnej kakofónie, rozrušujúcej naliehavosti a typicky Adult.ovskej irónie. Mal som rád ich sterilný svet plný hyper-modernej techniky, odosobnených mechanických úkonov a dekontextualizovaných frázovitých hesiel, a je mi za ním trochu ľúto. To však neznamená, že by im zmena štýlu uškodila.

Good Deeds cvála v našľapanom tempe, zatiaľ čo Nicola Kuperus pridáva verše o škrobených emóciách, v afektovanej a chytľavej kvázi-melódii. Inclined To Vomit je o znechutení a nech už pramení z čohokoľvek, hudba ho šikovne stupňuje. You Don`t Worry Enough pripomína ľahšie stráviteľnú electro-clashovú stránku Adult., ktorá je však na tomto albume celkovo potlačená. I Feel Worse When I`m With You je zas podarený electro-punk v svižnom tempe, podopĺňaný syntetickými hlukmi. Herd Me sa tematicky venuje spomínanej stádovitosti, ako inak agresívne a rázne. Asi najneurotickejší track je I Should Care s repetitívnym a drásavým motívom, ústiaci do zúfalých výkrikov a stonania.

Zdanlivá jednotvárnosť piesní nie je pri Adult. negatívom, ale skôr faktorom, ktorý stupňuje celkový účinok. A napriek tomu, že sami Adult. sa označujú za uneasy listening, vedia byť vcelku zábavní. Trochu iným spôsobom než zábava, na ktorú sa chodí na otvorené dni Markízy, ale predsa sa ich hudba dá skvele užiť, aj popri všetkých zámeroch znepokojiť poslucháča. A aj napriek tomu, že početná skupina má Adult. rada práve pre skladby ako Hand To Phone či Turn Your Back, na ktoré môžu tancovať alebo kývať hlavou do rytmu.

Adult. výstižne označili svoj album v manifestoidnom promo-texte k nemu za „vyvrcholenie svojej zmätenej hystérie“. Tí, ktorí si ho vypočujú, sa zrejme rozdelia do dvoch skupín – na tých, čo pristúpia na jeho hru a osloví ich jeho forma a posolstvo, a na tých, ktorých bude iritovať, nudiť alebo im budú cudzie jeho myšlienky a slogany, a ktorým nutkanie zvracať spôsobuje akurát tak nadmerné požitie alkoholu alebo jedla. Razantnosť, vierohodnosť, odhodlanosť a sarkazmus sa však tejto dvojici nedá uprieť a je ich najsilnejšou zbraňou. Proti všetkým a všetkému, čo im ich neurózy spôsobuje.

Adult - Why Bother? (Thril Jockey, 2007)