Keď je lupom 15 eur a prdiaci vankúšik

Ľudská hlúposť má mnoho stupňov, od tej najneškodnejšej, cez smiešnu, až po takú, ktorá spôsobuje plač a škrípanie zubov. Keď si však k vám do cely prisadne nový spolubývajúci a spustí: „Volám sa Quentin a som z Montargies,“ vedzte, že máte pred sebou jej najvyšší stupeň; vrchol, kde blbosť už nie je osobnostný nedostatok, ale fundamentálny základ bytia. Ústami psychiatra jeho diagnóza znie: „Je to neuveriteľný blbec“ a nepostihuje ani zlomok skutočnosti. Quentin (Gérard Depardieu) oplýva prostotou a nekonečnou dobrotou Švejka a rovnako ako on svojich poslucháčov zahŕňa neustálym prúdom banálnych historiek a postrehov. S telom Goliáša Quentin predstavuje vážny problém – jeho božia prostota naráža na okolitý svet a bezstarostne si ním razí cestu. Ak vám rupnú nervy (čo je otázka minút) a zdvihnete päsť, aby ste tomu ukvákanému trubirohovi rozhodili fazónu, vynesú vás z cely na nosidlách.

V ďalšej cele sedí úplne iný typ. Ruby (Jean Reno) je tvrdý mafián zo starej školy, chladný kalkulátor, nemilosrdný a mimoriadne schopný zabijak. Začal si však so šéfovou ženou a šéf jej za to venoval večný odpočinok v igelitovom spacáku. To si Ruby vezme osobne. Šéfovi s vtipným menom Vogel (Jean-Pierre Malo) spôsobí ťažkú ujmu na sebavedomí v hodnote 20 miliónov v eurách a potom sa nechá zavrieť. Vo väzení nekomunikuje. Nijako. Len sedí a pozerá sa. Komisár Vernet (Richard Berry) hrá chvíľu dobrého policajta, no trpezlivosť ho prejde a prijme opatrenie hodné čínskych majstrov mučenia: posadí mu do cely Quentina.

Quentin v zaryto mlčiacom mafiánovi nájde neprotestujúceho poslucháča a rozhodne sa, že sú najlepší priatelia na večné veky. Toto presvedčenie mu nie je možné vyhovoriť ani buchnátmi a nie je možné zbaviť sa jeho spoločnosti ani úskokmi a únikmi. Quentin Rubyho nasleduje do nemocnice aj do blázinca, a po tom, čo tento magor zorganizuje šialený útek, aj na Rubyho ceste za pomstou a peniazmi.

Už len prostým spojením nespojiteľných charakterov vzniká skvelý komediálny potenciál znásobený tým, že jednou z postáv je úplný hlupák. Nič nové: na podobnom princípe fungovali už Laurel a Hardy. Postava Quentina je však vykreslená tak plasticky a zahraná tak brilantne, že som bol spolu s nemenej skvele zahraným, hoci o dosť plochejším Rubym v pomykove, či ho mám milovať, alebo neznášať. Každopádne som sa smial, veľmi. Vo filme je množstvo sviežich nápadov a jeho poetika stavia na konflikte triezveho sveta, ktorý sa berie vážne, s hlupákom, ktorý sa nedá zastaviť. Vzniká množstvo absurdných a pritom uveriteľných situácií a jedine tak môže z plechových úst policajného dôstojníka zaznieť hlásenie, že pri lúpežnom prepadnutí obchodu bolo odcudzených 15 eur a prdiaci vankúšik.

Drž hubu je príjemným osviežením i vďaka krajine pôvodu. Ameriky je u nás až príliš a keď sa natáča pod heslom „keď to fungovalo raz, bude to fungovať zas“, po čase sa javia všetky filmy rovnaké. Navyše, tvorcovia snímky Drž hubu nie sú presvedčení, že divák má mentálnu výbavu Quentina, a tak film svoj humor nevysvetľuje a nezdôrazňuje vtipné momenty prepiatym herectvom. Div sa svete, nie je to na úkor zrozumiteľnosti. Film je dôkazom, že Francúzi ešte stále dokážu produkovať filmy, ktoré pobavia široké publikum a pritom nie sú hlúpe ani ploché. Tým nemyslím kinematografiu Luca Bessona, režisérsku ani produkčnú. Tá je francúzska iba jeho menom, inak je to čistý Hollywood. V tomto prípade ide o filmárstvo starej francúzskej školy v najpozitívnejšom zmysle slova.

Skrátka a dobre, Tais-toi!je skvelá komédia s výborným tempom a nápaditým, miestami cynickým humorom. Večná škoda, že sa k nám takéhoto nedostáva viac.

Drž hubu, Tais-toi!. Francúzsko 2003, 85 min.

Réžia: Francis Veber
Scenár: Francis Veber (scenár), Serge Frydman (námet)
Kamera: Luciano Tovoli
Hudba: Marco Prince
Hrajú: Gérard Depardieu – Quentin, Jean Reno – Ruby
Oficiálne internetové stránky: http://www.pofabe.hu/ (maďarsky)