Nechytaj si pípíka, lebo dostaneš!

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Neviem si rady so synovou sexualitou
Môj syn je ešte maličký, trojročný, a už si neviem rady s jeho sexualitou. Neustále si chytá pipíka, najradšej leží na bruchu a šúcha sa o podložku. Keď ho napomeniem, tak prestane, ale veľmi často sa mi stáva, že ho pri tom prichytím nielen, keď je sám v izbe, ale aj keď sme v jednej miestnosti a on si myslí, že sa na neho nepozerám. Neviem, ako správne postupovať, nechcem, aby z nejakého zakazovania a okrikovania mal traumu na celý život. Vlastne ani neviem, do akej miery to robí vedome. Zaujíma ma, ako citlivo dieťaťu vysvetliť, že to je niečo, čo sa nerobí nielen pred cudzími, ale ani pred vlastnými ľuďmi, že ani mama či babka nie sú ľudia, pred ktorými si má chytať a dráždiť genitálie. No a tiež ma zaujíma, čo sa to v ňom deje, či je to normálne, lebo u jeho o dva roky staršieho brata som si nič podobné nevšimla. Mne sa to zdá priskoro aj pričasto a bojím sa, aby z toho nemal nejakú neovládateľnú obsesiu. Čo s tým?
Zuzana, 30

Celkom chápem, že Vás správanie Vášho syna znepokojuje. Akási tajomná strata pamäti spôsobuje, že ako dospelí ľudia si vymažeme naše rané sexuálne zážitky a frustrácie a detstvo chápeme ako idylicky asexuálne životné obdobie. Pritom už malé deti majú v mozgu vymodelované základné vlastnosti, ktoré zodpovedajú ich pohlavnej úlohe.
Pevná sexuálna identifikácia sa utvára v čase, keď dieťa začína hovoriť. K príslušnej sexuálnej úlohe deti prejavujú náklonnosť, ktorú je v istých situáciách veľmi ťažké nejako podstatne ovplyvniť výchovným pôsobením.

Dúfam, že ma nikto nezatratí, ak napíšem, že už deti vo veku Vášho syna sú schopné pociťovať všetky základné sexuálne emócie – sexuálne vzrušenie, orgazmus a erotickú fascináciu iným jedincom, najčastejšie príslušníkom opačného pohlavia. Preto onanujú. Netreba proti tomu bojovať, neprimerané tresty túto činnosť skôr posilňujú. Dôležité je vedieť, že detské sexuálne prejavy nemajú erotický charakter v našom, dospeláckom ponímaní. Dieťa len prejavuje jednoduchý sklon k slastnému pocitu. Eroticky nemravný až perverzný charakter dávame týmto aktivitám až my dospelí - svojimi sexuálnymi projekciami.
Sexuálne hry, zvedavé skúmanie intímnych telesných častí a napodobňovanie sexuálneho správania dospelých patrí medzi časté aktivity všetkých detí. Ide o prirodzený prejav detskej hravosti.

Mal som kedysi dávno priateľku, ktorá bola učiteľkou v materskej škôlke. Občas mi rozprávala rôzne veselé i menej veselé príhody svojich zverencov. Keďže nepatrím k absolventom detskej škôlky (vychovávali ma starí rodičia), nikdy som ani len netušil, aký ťažký život majú učiteľky materských škôlok. Síce im je jasné, že deti by nemali masturbovať, ale – najmä tie mladšie a menej skúsené - vôbec netušia, čo majú v takom prípade robiť a ako sa zachovať, keď k tomu náhodou príde. Tie skúsenejšie, najmä ak už samé sú matkami, však dokážu zareagovať správne. Na to totiž neexistujú žiadne metodické pokyny, skriptá či odborné rozpravy, ako situáciu riešiť. Pritom každá učiteľka z materskej škôlky dobre vie, že v každej triede či širšej skupine detí sa nájde jeden až traja chlapci, dievčatká zriedkavejšie, ktorí sa často hrajú s pohlavnými orgánmi a majú pritom neprítomný pohľad.
Učiteľky o tom nerady hovoria, je to vlastne v materských škôlkach akési tabu. Každá má tiež inú metódu, ako sa k detskému masturbačnému fenoménu postaviť. Pritom ich úloha, ako sa mi posťažovala bývalá priateľka, je veľmi nevďačná, pretože im hrozí obvinenie z mravného ohrozenia zverených detí, môžu sa na ne sťažovať rodičia masturbujúcich detí, v komplikovaných prípadoch ich dokonca môžu označiť za pedofilky.

Ako vysvetliť dieťaťu niečo, o čom nemajú jasnú predstavu ani skúsení a liberálni sexuológovia, ktorí sa na onániu pozerajú do takej miery ústretovo, že ju vyhlasujú za najčastejšiu ľudskú pohlavnú aktivitu? Čo Vám môžem poradiť ja, ktorý nie som ani sexuológ, ani učiteľ v materskej škôlke, a dokonca ani pedofil?
Zdanlivo logickým riešením by sa zdalo, dieťaťu jednoducho masturbáciu zakázať pod vyhrážkou výprasku, ak si ešte dakedy pred Vami alebo inými ľuďmi siahne na pipíka. Žiaľ, toto je najmenej vhodné, pretože dieťa si takto spojí erotickú aktivitu s čímsi nevhodným, za čo sa musí hanbiť, a to veru nie je dobrý štart do života. Práve všelijakí úchylovia a čudesní zvrátenci, s ktorými potom majú problém psychiatri a niekedy aj ich budúce obete, majú všetci čosi spoločné - že kedysi dávno, v čase, keď sa im vytvárali sexuálne imprintingy, si na základe istých zážitkov vytvorili pevné mosty medzi vlastnou erotickou túžbou na jednej strane, a hanbou, ponížením, agresivitou, bolesťou, trestom atď. na strane druhej. Toho sa už človek len ťažko zbaví a jeho sexuálny život tým je po celý život viac či menej poznačený.
Mali by ste svojho syna poučiť, že erekcia je čosi mužského, že je dôkazom jeho zdravia a zväčšujúcej sa sily, že môže byť na to hrdý, ale že pre dobrý vývoj je najlepšie, keď erekcia zase opadne a penis ostane pekne na pokoji.
Kým dieťa nepozná orgazmus, a ak je medzi ním a dospelými dôvera, nie je s jeho sexuálnou výchovou žiadny problém.
S predčasným objavom orgazmu však vzniká celý rad problémov, pri ktorých dieťa prežíva prakticky celé detstvo v nedôvere voči dospelým, pretože sa v jeho okolí zväčša nenájde nikto, kto by zobral jeho problém realisticky a ukázal mu východisko. Tým je spoločné úsilie o pribrzdenie túžby po konzumácii slastných pocitov a presmerovanie detskej pozornosti k iným záľubám.
Nie je vhodné očakávať od syna sľub, že už to nikdy neurobí. Vynútené sľuby a „dohody“ nemajú žiadnu hodnotu, sú pre dieťa len dôkazom jeho bezprávneho postavenia a hegemónie dospelých nad jeho životom i smrťou. Oveľa viac pomôže rozumný, tolerantný a ústretový postoj.

Podobný problém som už riešil v minulých besiedkach, prečítajte si.