60 rokov Dušana Mitanu

Jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských poviedkarov sa dožíva šesťdesiatych narodenín. Vo štvrtok 11. 1. 2007 o 19:19 v Divadelnom klube Trezor v Bratislave sa uskutoční Literárne soirée

Dušan Mitana
alebo Všetko najlepšie.

Na oslave autora a jeho diela spoluúčinkuje Phenomenontheatre.
Moderuje: KK Bagala

Dušan Mitana je jeden z najznámejších súčasných slovenských prozaikov, scenárista, básnik.
Jeho knižný debut Psie dni (1970) svojimi myšlienkami a estetickými zdrojmi patrí ešte k šesťdesiatym rokom. Mitana sa tak zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tom desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Poviedky z tejto zbierky spája prezentácia tvorivosti ako spontánneho, samozrejmého rozprávačstva príbehov. Hoci vždy vychádzajú z reálnych (dokonca bežných) životných situácií, nezriedka do nich vstupuje iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo sa v nich nevyskytuje ako východisko príbehu, ktoré sa napokon objasní, ale ako prostriedok gradácie, či dokonca ako jeho pointa. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. Mitanovo spisovateľské gesto odkazuje na dobovo príznačné videnie sveta ako nejednoznačného, ťažko uchopiteľného, a pritom vzrušujúceho priestoru, v ktorom sa racionálne prelína s iracionálnym. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz, ktorá sa odvíja najmä od reálneho životného zážitku, subjektívne vnímaného ako čosi zvláštne, jedinečné a očarujúce. Ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V nasledujúcej zbierke poviedok Nočné správy (1976) sa spod zdanlivo realistického príbehu opäť vynára absurdita a ireálno. Knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel román Koniec hry (1984, č. Konec hry, 1987). Išlo o text v podstate realistický – o psychologický román s detektívnou zápletkou. Hlavná postava, režisér Peter Slávik, trpiaci silnou viazanosťou na matku, zabije svoju manželku, pretože nie je schopný vysporiadať sa s jej odlišným pohľadom na svet. Mitanov román bol prijatý s určitými rozpakmi, čo možno prisúdiť aj zmenám, ktoré v ňom bol autor nútený urobiť, ak ho chcel publikovať. Ďalší Mitanov román Hľadanie strateného autora (1991) možno zasa označiť za ukážku postmoderného literárneho kánonu so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Zbierkou Slovenský poker (1993) Mitana dokázal, že kvalitatívne ťažisko jeho tvorby je práve v poviedkovom žánri. Opäť sa mu podarilo vytvoriť atmosféru výnimočnej a napätej situácie, ktorá dynamizuje konanie postáv. Poviedky navyše ozvláštnil skeptickým humorom, ktorý len zriedka skĺzne do podoby komunálnej satiry. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie, Krutohry (1992) a Maranatha (1996), niekoľkých filmových i televíznych scenárov a výberu z publicistiky Pocity pouličného našinca (1998). 

(Slovník slovenských spisovateľov, Praha 1999)

Po roku 1999 Dušan Mitana vydal pamäti Môj rodný cintorín (2000), ktoré začal písať ešte pred vydaním svojho debutu. V knihe opisuje kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu. Zbierka poviedok Krst ohňom (2001) obsahuje jednak poviedky zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ktoré dosiaľ knižne neboli publikované, jednak poviedky, ktoré nadväzujú na tvorbu autora z čias Patagónie či Psích dní. Poslednou dosiaľ vydanou knihou autora je román Zjavenie (2005), drásavá výzva svetu, v ktorej je Kristus Mitanovou inkarnáciou totálnej vzbury.

Viac informácií o Dušanovi Mitanovi.