Medzi sci-fi, slasťou a zenom

Od 24. marca 2006 bude v Esterházyho paláci Slovenskej národnej galérie sprístupnená pre verejnosť výstava jednej z najvýraznejších postáv slovenského intermediálneho umenia, Vladimíra Havrillu. Expozícia s tajomným podnázvom Medzi sci-fi, slasťou a zenom ponúkne návštevníkom výber autorových diel z oblasti sochárstva, filmu, maľby, kresby, počítačovej grafiky a potrvá do 28. mája.

Tvorba Vladimíra Havrillu sa od konca 60. rokov 20. storočia rozvíja v mnohých tematických okruhoch, ktoré sa navzájom prelínajú, ovplyvňujú a vytvárajú celok spájajúci v sebe princípy archaického a súčasného, mužského a ženského. Ich koexistenciu často vyjadrujú vizuálne a textové príbehy rozpovedané v dlhodobých cykloch. Príkladom je Neúspešný let (1967–1987), kde sa v rôznych variáciách objavuje postava vesmírneho či vzdušného stroskotanca – motív ťahajúci sa Havrillovým dielom až po súčasnosť. Od konca 70. rokov pravidelne vznikali kreslené kompozície ako Na konci mesta, Nevidia nás, Pavúčí muž, Kútový a Mimikrí muž alebo žena. Hrdinovia týchto metafyzických komiksov sa niekedy strácajú v spleti labyrintov, splývajú s usporiadaným priestorom a nadobúdajú mimikry architektúry. Prejavuje sa v nich ťažoba obdobia, zároveň ich však odľahčuje poetika pripomínajúca detskú hravosť.

V procese tvorby necháva Havrilla voľný priechod svojej fantázii a invenčnosti, používa najrôznejšie materiály a výtvarné prístupy. Už ako 20-ročný si obľúbil sadru pre ľahkosť a rýchlosť modelovania, ale aj pre jej bielu farbu, svetlosť a čistotu. O niečo neskôr pracoval aj s polystyrénom, charakteristickým svojou neuveriteľnou ľahkosťou, teplom a aspektom ochrany. Jeho objekty zo 70. a začiatku 80. rokov sú výnimočné svojimi prekvapivými a nevídanými kombináciami, ako napríklad neónovým svetlom s vodou a so živými rastlinami. V iných prácach spája drevo s keramikou a hliníkom alebo kameň s tlejivkami a vodou. V tomto období bol jeho umelecký prejav síce zviazaný s tradičnými technikami a médiami, no v spolupráci dával prednosť skôr akčným a konceptuálnym umelcom (Ľubomír Ďurček, Ján Budaj, Peter Bartoš, príležitostne Juraj Mihalík, Peter Eliáš a iní).

Vyše desať rokov sa Vladimír Havrilla venoval tvorbe krátkych experimentálnych filmov. Väčšina z nich vznikla v 70. rokoch, za pomoci jeho vlastnej 8-mm kamery (Lift, No limit, Lebo veľa hrešila, Bábika a iné). Po oboznámení sa s médiom filmu začal v polovici 90. rokov minulého storočia pracovať s počítačom. Ako prostriedok pre prácu ho zaujal nielen možnosťou modelovať ním figúry, narábať s obrazom a jeho animáciou, ale aj nehmotnosťou vznikajúceho virtuálneho sveta: stlačením na gombík tento svet zmizne, nastane to, čo symbolicky nájdeme v skle, vode, svetle alebo v bielej farbe – absolútnu čistotu.

Vladimír Havrilla – Medzi sci-fi, slasťou a zenom
Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vernisáž: 23. marec 2006, 17:00 hod.
Trvanie: 24. marec 2006 – 28. máj 2006
Koncepcia výstavy: Dušan Brozman
Spolupráca za SNG: Aurel Hrabušický