Cesta na ostrov bez návratu

Sú snímky na okraji záujmu väčšinového diváka, ako napríklad talianske gore horory alebo ázijské filmy s bojovými umeniami, ktoré majú svojich fanúšikov, no nikdy sa nedostanú do mainstreamu. Možno ho obohatia niekoľkými prvkami, čo sme mohli vidieť napríklad v Matrixe, ale zvyčajne zostávajú ukryté v komunite svojich priaznivcov. Tieto filmy môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií: dobré, dobre zlé, alebo úplne zlé. House of the Dead spadá do dvoch posledných kategórií. Povedzme si to otvorene, jeho tvorca Uwe Boll ešte nenakrútil naozaj dobrý film, čo však neznamená, že snímka nemôže byť taká zlá, až je dobrá. Záleží len od vkusu diváka a jeho prístupu k podobným „klenotom“ svetovej kinematografie.

Skupinka v zložení dvaja fešáci a tri kočky vyrazí na opustený ostrov, kde sa má konať veľká párty. Klasicky ignorujú varovania o číhajúcej smrti a snažia sa tam dostať za každú cenu. Najmú si drsného kapitána Kirka, ktorý svoju loď používa tak trochu aj na pašovanie, a vydajú sa v ústrety dobrodružstvu svojho života. Pätica mladých ľudí však nájde na mieste predpokladaných radovánok len neporiadok, prázdne stany a lákavý plný bar bez obsluhy. Než zistia, že vkročenie na pôdu ostrova sa im stalo osudným, lesom sa už mihajú otrhané postavy, ktoré si na nich brúsia polámané zuby.

Predlohou pre snímku House of the Dead je rovnomenná playstationová vypaľovačka, preto možno poľahky vypozorovať formálne prvky, ktoré z nej režisér odpozeral. Už expozícia je v štýle videoherného intra, v ktorom sa dozvedáme potrebné informácie, dej je preložený vsuvkami z hry a keď niektorá z postáva umrie, uvidíme ju v matrixovskom bullet time. Scenáristi mali vďaka predlohe uľahčenú prácu, preto si nelámali hlavy s vysvetlením, ako môžu postavy zrazu ovládať zbrane alebo bojové umenia a na pohľad útlocitné pipky sa razom zmenia na moderné verzie Xeny. Celý film je v podstate prehliadkou všemožných hororových klišé, od nočného kúpania sa na osamelej pláži, cez tradičný sex, pri ktorom dvojica síce zostane o samote, ale nie pri živote, a tak podobne. Starý dobrý George A. Romero sa dokonca asi obracia v domove pre režisérskych veteránov, pretože na rozdiel od jeho slávnej zombie trilógie sú Bollovi nemŕtvi čiperní, ako keby frčali na kryštalickom kokse.

Ako sme si už naznačili, House of the Dead nie je žiadna pecka, ktorá by žiarila na odovzdávaní ktorýchkoľvek, aj trochu prestížnych ocenení. Prekvapivo je Uwe Boll tvorcom, ktorý pilne natočí aspoň jeden film ročne, zvyčajne adaptácie počítačových hier. Najnovšie sa dokonca svojím In the Name of the King: A Dungeon Siege Tale pokúša konkurovať trilógii Pán prsteňov. Zrejme z neho nikdy nebude dobrý režisér, skôr je novodobým Edom Woodom, takže pre fanúšikov brakových filmov sú tie jeho priam povinnosťou. Ostatní môžu byť znechutení, ale to sa im poľahky stane aj pri uznávanejších filmoch, spomeňte si na také vylamovanie zubov pomocou kladiva v Old Boyovi. Ťažko povedať, či sa v House of the Dead dá vidieť nejaký originálny prvok, no práve v takomto tvorivo-kompilačnom prístupe možno nájsť osobité čaro. Podobne sa totiž kedysi zachoval aj Roland Emmerich v Dni nezávislosti (1996) a vytvoril tak dodnes fungujúce béčko. A dobrých béčok nikdy nie je dosť, preto nech je Boll akokoľvek zatracovaný, fakt, že ďalej tvorí, nemožno obísť bez povšimnutia. Možno však prehovorím redakciu, aby pri podobných snímkach uvádzali nejaké varovanie, podobne ako na cigaretách. Ako s ním naložíte, je už na vás.

House of the Dead, House of the Dead. Kanada - USA - Nemecko 2003, 90 min.

Réžia: Uwe Boll
Scenár: Dave Parker a Mark A. Altman
Kamera: Mathias Neumann
Hudba: Reinhard Besser, Oliver Lieb
Hrajú: Jürgen Prochnow – kapitán Kirk, Jonathan Cherry – Rudy, Tyron Leitso – Simon, Ona Grauerová – Alica, Ellia Cornellová – Jordan Casperová
Oficiálna internetová stránka: http://www.house-of-the-dead.com/