Niekedy je fajn mať za sebou detstvo strávené sledovaním kreslených seriálov v rakúskej televízii. Človek aspoň vie, odkiaľ pochádzajú legendárne slogany typu „Ein Auto, Ein Computer, Ein Mann“, popevok „Vielen Dank für die Blumen, wie lieb von dir“, alebo zúfalý výkrik „Aaaaalvín“. Skrátka, dobre vyzbrojený popkultúrnym povedomím sa v dnešnom svete nestratím. Preto som neodolal a zašiel do kina na jedno z komerčných prekvapení americkej zimnej filmovej sezóny. Volá sa Alvin a Chipmunkovia, len v USA zarobilo cez dvesto miliónov dolárov a už sa premieta i v našich kinách.
Po chvíli som však zistil, že pamäť je zradná vec. Najmä ak si na niektoré javy uchováva pozitívne spomienky, a pritom by si zaslúžili prehodnotiť. Alvina a Chipmunkov som si pamätal ako fajn seriál so spievajúcimi hlodavcami, ktorí popri svojej záľube v speve zvykli vystrájať všakovaké pestvá, privádzať do zúrivosti chlapíka, ku ktorému sa nasťahovali a medzi riadkami, alebo aj trochu okatejšie, odkazovať na súdobú kultúru. Toto všetko Chipmunkom zostalo, ale mne sa to dnes máli.
Zásadným problémom filmu je jeho zameranie na malých divákov, ktorým stačí, že sa na plátne premávajú milo animované spievajúce hlodavce. Občas niekam padajú, robia neporiadok alebo si strkajú bobky do úst, čo bola, žiaľ, asi najvtipnejšia scéna filmu. Po celý čas mi chýbalo niečo, čo by oslovilo i diváka vo veku 10+. Mám rád (polo)animované filmy a neprekáža mi ich infantilizácia, len vždy musia obsahovať čosi navyše. Alvin a Chipmunkovia toto nemajú, takže sa pri svojich ratolestiach asi budete nudiť. A nezachráni to ani Jason Lee, ktorý bol vynikajúci vo filmoch Kevina Smitha alebo v sitcome Volajú ma Earl, známom aj u nás. Ako sekundant spievajúcich plyšákov pôsobí skôr tragicky než vtipne.
Spevácke trio Alvin a Chipmunkovia sa po prvýkrát objavilo na verejnosti v roku 1958 a zo svojej fantázie ich vydoloval Ross Bagdasarian, ktorý v piskľavých spevákoch našiel zlatú baňu. A to do ich prvého songu investoval takmer všetky peniaze, čo rodina mala. Niekedy sa skrátka oplatí ísť si za svojím snom, i keď ním je trojica spievajúcich hlodavcov.
Netuším, prečo sa film dostal k nám až po Vianociach, pretože by práve na sviatky sadol ako uliaty. Je fajn nadabovaný a do češtiny prespievané piesne sa dajú počúvať. Detváky si okrem nových rozprávkových favoritov z neho môžu odniesť nejaké ponaučenie. Ironizujúci pohľad na neľútostný hudobný biznis možno nepostrehnú, ale i napriek jeho malým ostňom je fajn, že je tam.
Pokiaľ vydržíte v kine po záverečné titulky, tak ich vrelo odporúčam. Sú k nim priložené obaly všetkých chipmunkovských albumov, ktoré vyšli od konca päťdesiatych rokov. Na nich je krásne vidieť, ako sa menila doba, čo frčalo v kultúre a hlodavce na to vo „svojej“ tvorbe odkazovali. To je pre starších fanúšikov asi najvďačnejšie z celého filmu. Samotný príbeh má všetky atribúty, ktoré by mal mať, no už si buduje novú, mladšiu fanúšikovskú základňu. Podľa komerčného ohlasu v USA, kde by (nebyť aktuálneho štrajku scenáristov) už dávno nakrúcali dvojku, sa im to aj celkom darí. Tí starší môžu na film pokojne vziať svojich potomkov, a hoci sami budú mať zmiešané pocity, aspoň deti sa budú baviť.
Alvin a Chipmunkovia, Alvin and the Chipmunks. USA 2007, kino, 87 min.
Réžia: Tim Hill
Scenár: s použitím postáv Rossa Bagdasariana napísal Jon Vitti, Will McRobb a Chris Viscardi
Kamera: Peter Lyons Collister
Hudba: Christopher Lennertz
Hrajú: Jason Lee – Dave, David Cross – Ian, Cameron Richardsonová – Claire
Oficiálne internetové stránky: http://www.alvinandthechipmunksmovie.com/, http://www.chipmunks.com/
Imrich Rešeta ml. viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|