Kniha Nekalé vzťahy od Barbary E. Hortovej patrí ku kategórii kníh z oblasti spoločenských vied. Natrafila som na ňu pred pár rokmi v kníhkupectve, keď som uvažovala nad tým, prečo občas prichádzam z práce vyčerpaná. Analyzovala som situácie z pohľadu štatistického pomeru práce a množstva klientov v jednotlivých dňoch, astrologických vplyvov Slnka, Mesiaca, či postavenia iných planét, tiež z hľadiska meteosenzitivity a nedospela som k celkom uspokojivému výsledku. Až kým ma po opakovaných návštevách neosvietilo poznanie, že tú energiu mi berú konkrétni ľudia.
Autorka hneď v úvode knihy kladie otázku, či sú mýty o upíroch naozaj iba ľudskou poverou z dôvodu biologických neznalostí, ako sa vyrovnať s chorobou a smrťou, alebo sexuálnou perverznosťou v podobe nekrofílie a krvného fetišizmu, prípadne patologickej záľuby v hrôze a strachu, a odvoláva sa na archetypy psychoanalytika C. G. Junga. „Jung tvrdil, že ak je archetyp aktivovaný v skupinovej kolektívnej psychike, vyjavia sa obrazné predstavy jeho energie v príbehoch, mýtoch, ľudových bájach a povestiach onej skupiny. Ďalej veril, že rozšírenie akýchkoľvek príbehov cez veky aj kontinenty je možné len vďaka tomu, že oslovujú psychologickú skúsenosť, ktorá je nám všetkým spoločná.“ Upír je podľa uvedeného vlastne druh psychickej skúsenosti.
V tom čase som sa stala bútľavou vŕbou jednej Romantičky. Nadšene mi vtedy rozprávala o tom, že stretla konečne toho pravého a ideálneho muža a prvýkrát v živote neskutočne miluje. Niežeby som verila na Pána Dokonalého, lebo pod skutočnou láskou skôr chápem mozaiku poskladanú z nádherných nedokonalostí, ktoré jeden na druhom milujú rovnako ako tie ideálnejšie časti osobnosti a tela, len som si povedala, že zamilovanosť jej kreslí všetko okolo na ružovo. Romantička sa nachádzala podobne ako Joan, jedna z hrdiniek v knihe, v rovnakom vzťahu mužský psychický upír a ženská obeť.
Určite každý aspoň raz zažil situáciu, keď sa stretol s milým, sympatickým, či blízkym človekom a namiesto spokojnosti, radosti si zo stretnutia odniesol skutočný pocit fyzickej únavy, psychického vyčerpania, zahanbujúcej nedokonalosti, či menejcennosti, a to nie z dôvodu, že by snáď bol naozaj horší, ale preto, že ten druhý z neho vysal trochu životnej sily. Tej zložky, ktorá umožňuje vnímať vlastnú krásu, nadanie a cenu. A dotyčnej obeti jej zostalo len toľko, koľko už nestačí na udržanie zdravého sebavedomia. Stávalo sa to po fascinujúcom stretnutí s „Pánom Dokonalým“ obom ženám. Tej z knihy, aj tej mojej Romantičky. Ako a prečo sa však môžeme nechať namotať na vykorisťovateľský vzťah namiesto skutočného citu lásky?
„Upír nám sľubuje premiešanie prúdiacich energií, ktoré víria v pomalom duu vášne. Pozýva nás k vláčnemu, pulzujúcemu tancu, ktorý je konzumovaný vo vášnivom splynutí. Čas sa na okamih zastaví, celý život je v tomto splynutí. Nie je žiadne zajtra. Úsvit prestáva existovať... alebo, aby sme boli nemilosrdne presní, úsvit prestáva existovať pre upíra. Žiadne ostré svetlo sa neoprie do popola jeho srdca, pretože upír mizne skôr, ako môže chladivý úsvit prekaziť extázu jeho spojenia. Je na nás, jeho obetiach, aby sme zaplatili strašnú cenu za miznúci okamih extázy. Vysatí a skormútení precitáme do mrazivej temnoty našej všednej smrteľnosti. Bude to trvať dni, dokonca týždne, než opäť „nadobudneme“ život, ktorý nám bol spreneverený – než sa šelma zase nevráti.“ Mnohí trávia životy práve v takom tanci. Prekypujú láskou a neustále sa vracajúci psychický upír jej chce ešte viac.
Pripomeňme si však fakty, ktoré poznáme z románu Dracula z roku 1897, v ktorom autor Bram Stoker fantáziou dokreslil úplne iný príbeh na motívy kedysi existujúcej krutej postavy Vlada Tepesa – Vlada Nabodávača, šľachtica z rodu Draka (drakul) a Francis Ford Coppola ich zobrazil vo svojom filme Dracula z roku 1992. Upír berie na seba rôzne podoby. Neživý a nemŕtvy je silný iba v noci, cez deň sa zahrabáva do hrobu. Živí sa ľudskou krvou, prehryznutím hrdla výraznými tesákmi. Krv mu zabezpečuje nesmrteľnosť, ale najskôr ho treba k sebe pozvať cez okno, alebo cez dvere. Z jeho obetí sa stávajú upíri. Nevidno ho v zrkadle. Bojí sa krucifixu, cesnaku a nemá rád denné svetlo. A – „umiera, ak je jeho srdce prebodnuté kolom z čerstvého dreva alebo vyrezané z tela, alebo ak mu je hlava oddelená od tela, či ak je v jasnej žiari zhorený na popol.“
Metaforicky vzaté, psychický upír má neobyčajnú schopnosť okúzliť predstavivosť iných svojím povrchným šarmom. Javí sa v rôznorodých zvodných aspektoch, ktoré mu často obeť ochotne vytvára prostredníctvom projektovaných túžob. Láka a útočí počas „temnej noci duše“, keď je ľudská bytosť unášaná snívajúcim podvedomím. V stave túžiaceho rozpoloženia po láske sa upír môže úspešne prestrojiť za milenca alebo priateľa a za každé prižmúrenie oka obeť platí vlastnou krvou – životnou silou v podobe fyzickej vitality alebo psychickej energie. Ak chce nevinná bytosť za každú cenu lásku, zvyčajne sa chytá na návnadu moci, ktorou sa stáva vykorisťovaná. Skáče do náruče dravca, lebo ponúka spásonosnú blaženosť.
Vykorisťovanie ako imitácia lásky však neobsahuje žiadnu obnovujúcu životnú energiu, preto sa dostáva nakazená obeť do začarovaného kruhu. Chce stále viac a nedokáže zahasiť hlad po láske. Aktivuje sa upírsky archetyp. Život v psychickom vampirizme však len jatrí osamelosť. Znova symbolicky v noci, keď podlieha nevedomému mysleniu, cíteniu a konaniu a zažíva strach, že citovo zahynie, zúfalstvo, lebo nemá dostatok lásky, bolesť z nemilovanosti, uchyľuje sa už nakazená osoba k vykorisťovaniu iných základnými znakmi upíra. Strachom zo svojej vlastnej smrteľnosti a pohŕdaním životmi druhých zo zatvorenej veže svojho temného hradu. A démoni strachu a pohŕdania sa následne ako nákazlivá choroba šíria všetkými kultúrami a generáciami a infikujú do psychík chlad a bezcitnosť.
Upíri sa paradoxne chcú vyhnúť smrti, no tým, že sa nezaoberajú obnovovaním psychického života láskou, ktorá si váži posvätné človečenstvo v sebe a iných, vstupujú do nočného sveta „nemŕtvych“ so šialenstvom večného satia krvi – chuchvalcov životnej sily obetí. Nevnímajú ich dušu, vnímajú iba vlastnú zdivočenú potrebu utíšenia hladu. A navyše si osoba s aktivovaným upírskym archetypom nie je vedomá toho, že sa stala upírom, pretože sa nemôže vidieť v zrkadle. Tak ako vlastne odhalíme a zabijeme toho netvora? Čo je symbolickým krucifixom, cesnakom, dreveným kolom prebodávajúcim srdce, odseknutím hlavy, popolom a svetlo
Zlatica Mokráňová viac od autora »
Vaše reakcie [2]
Urieknutie, porobenie alebo prekliatie?
Divoké ženy medzi nami