Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Tomáš Godor | 11.7.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Keď na dovolenku s príbuznými, tak nie s vlastnými

Blank

Nepatrím medzi ľudí, ktorí plánujú dovolenku celý rok a už v januári vedia, na ktorej pláži budú chytať bronz. Dovolenka je pre mňa od detstva najvýznamnejšia letná rodinno-spoločenská udalosť, akási letná obdoba Vianoc. A Vianoce, spolu s ostatnými hromadnými rodinnými akciami, boli a dodnes sú zážitkom, na ktorý sa síce nezabúda, ale sú aj večným zdrojom obživy množstva našich rodinných psychoanalytikov. Pred dovolenkou vznikne vhodný okamih na riešenie celý rok odkladaných rodinných problémov, na vyhlásenie jedného člena rodiny, že on nikam nejde a zamknutie sa iného člena rodiny s plačom v kúpeľni v čase, keď už ostatní rekreanti z nášho zájazdu stepujú na stanici. Jednoducho povedané, u nás doma sme si všetci vždy najlepšie oddýchli (a vydýchli), až keď sme mali po rodinnej dovolenke.

Bez mora má decko skorbut ako vyšitý
Po takýchto dovolenkových zážitkoch detstva a mladosti sa zdalo len logické, že som sa klasickým letným dovolenkám vyhýbal. Stačil pobyt na jednom letnom festivale, nejaká túra v horách a ja som mal dovolenkovania až-až. Na skutočnú rodinnú dovolenku som sa vybral až minulý rok, keď som už mal vlastnú rodinu. Babičky z obidvoch strán do mňa a mojej manželky Veroniky statočne húdli od okamihu, ako sa nám narodila naša dcéra Terezka, že dieťa potrebuje ísť každý rok k moru, aby sa nadýchalo zdravého morského vzduchu, lebo inak dostane astmu, dnu alebo skorbut a my si môžeme dať vytetovať na hruď nápis: krkavčí rodič. Na tretí rok sme to už nevydržali a povedali sme, že tomu dáme šancu. Že keď príde leto, vezmeme prvý last minute, ktorý nám brnkne do očí, a pôjdeme. Našťastie, máme s manželkou rovnaké predstavy o dovolenke, žiadne grilovanie pokožky na pláži bez pohnutia a každodenná povinná kanasta od siedmej do polnoci nám nehrozí.

Keď niekam, tak jedine s nami
Týždeň pred prázdninami som sa ocitol pri jednom stole so spolužiakom Ivanom. Pri treťom pive sa mi posťažoval, že ide na dovolenku do Chorvátska, má super ubytovanie, ktoré mu odporúčal jeho šéf, vhodné pre malé deti, len má trochu nepríjemný pocit, že tam ide so známymi, ktorých poriadne nepozná, tak nevie, čo má od nich čakať. Skôr zo žartu ako vážne som mu povedal, že mal zavolať nás, my sa tento rok prvý raz chystáme s manželkou a dcérou k moru. Viac sme sa o tom nebavili, až kým mi nezavolal, že známym zavolal, že nikam nejdú a že na dovolenku s nimi ideme my. Ide sa o týždeň, tak už mu nemôžem povedať nie, lebo nikoho iného by už v takom krátkom čase nezohnal. Nasledovali krátke inštrukcie, kam a kedy vyrážame, nenápadne spomenul, že dovolenky sa zúčastnia aj rodičia, ale pretože Ivanových rodičov som poznal a zdali sa mi v pohode, nemal som žiadne výhrady.

Najbližší týždeň som sa mal dozvedieť, že rodičia, ktorí s nami idú na dovolenku, sú rodičia jeho manželky, ktorých nepoznám a mal som možnosť ich spoznať iba prostredníctvom utkvelých predstáv o cestovaní do Chorvátska, ktorými trpel Ivanov svokor Oto. Vybrali sme si cestu ľahšieho odporu, a teda sme šli trasou, ktorú vybral Oto: cez Maďarsko. So všetkými účastníkmi našej dovolenky sme sa stretli v piatok večer na parkovisku pri supermarkete vo Veľkom Mederi. Ivan so svojou manželkou Katkou už boli rozhádaní, pretože Ivan zabudol doma igelitku s hračkami ich päťročnej dcéry Moniky (čo mu manželka nezabudla celú dovolenku aspoň päťkrát denne vyhadzovať na oči) a svokrovci Oto a Blanka už sa tiež nebavili, lebo až v aute vysvitlo, že Blanka nevie čítať z mapy, takže cestou do Medera sa trikrát stratili. Cesta do Chorvátska prebehla vcelku bez problémov napriek tomu, že Oto namiesto značiek, ukazovateľov a semaforov iba sledoval naše auto, akoby sme ho mali na lane a celú cestu ho ťahali.

Magistrála, antibiotiká a stabilné jedno promile v krvi
Ráno sme boli na mieste určenia, v malej dedinke neďaleko Zadaru. Zo skvelého ubytovania ideálneho pre deti, ktoré Ivanovi odporúčal jeho šéf, sa vykľula neskolaudovaná nadstavba na hnilom domčeku po starých rodičoch chorvátskeho podnikateľa, ktorý bol situovaný asi desať metrov od magistrály spájajúcej Zadar a Šibenik. Rozhodovali sme sa, či zostať, alebo ísť ďalej, veď Chorvátsko je plné skvelých ubytovacích jednotiek tesne pred kolaudáciou, tak prečo by sme na desať dní mali skysnúť práve v tejto, kde smrdela kanalizácia, keď vtom sa náhle strhla búrka. V priebehu desiatich minút stála voda do pol kolies. Dohodli sme sa, že si dáme kávu a rezne a popri tom mrkneme do mapy, kam sa presunieme ďalej.

Kým sme vybalili rezne, zistili sme, že svokrovci vybalili nielen rezne a kávu, ale celé auto a že už nemienia sadnúť do auta skôr ako o desať dní. A keďže my sme boli prizvaní do partie, len aby sme znížili náklady na ubytovanie, nemohli sme sa trhnúť a ísť si po svojom, a psie oči, ktoré na mňa Ivan hádzal, mi to ani nedovolili.

Najbližšie dni sa niesli v atmosfére neustáleho napätia, pretože Otovi sa zapálil zub a potom, čo nechal celé vreckové u miestneho zubára, strávil zvyšok dovolenky na antibiotikách, sediac naštvato pod stromom na pláži alebo pozorujúc svojho zaťa a prudko sa znižujúce zásoby alkoholu. Blanka stále riešila, čo bude variť a potom sa rochnila v tom, aká je chudera, že celú dovolenku musí stráviť v kuchyni. Je to zároveň jediná osoba, ktorú poznám, čo potrebuje aj na dovolenke variť aspoň päť chodov denne a rozhodne si nevyberala jednoduché recepty, ale jedlá ako plnená paprika, parené buchty a francúzske zemiaky. Katka si hneď prvý večer vypila borovičky viac, než sa do nej zmestilo a keď sa ráno zobudila s ukrutným bolením hlavy, zahojila to nurofenom a natiahnutím sa na poludňajšie slnko na pláži (koniec koncov, ako každý deň). Vrátila sa osypaná vyrážkami ako maková buchta jej matky, ktoré nezabudla po každom ďalšom škvarení na pláži ukazovať zvyšku osadenstva a nútila ich k detailnej analýze ich stavu. Ich dcéra Monika sa vedela zahrať len spôsobom, že zobrala hračku našej dcére alebo pobiehaním medzi rodičmi. Vždy, keď jej totiž jeden z rodičov niečo zakázal, druhý jej to povolil, už len princípu, aby toho druhého vytočil. Ivan sa popri systematickom spaľovaní svojej pokožky na poludňajšom slnku (a za týmto účelom odmietal používať akékoľvek opaľovacie krémy alebo iné prostriedky chrániace pred slnkom), po celý čas svojej bdelosti snažil udržiavať hladinu alkoholu krvi neklesajúcu pod jedno promile, čo sa mu vďaka Otovmu antibiotickému hendikepu a relatívne teplému počasiu darilo nad očakávanie dobre.

My s Veronikou a Terezkou sme hnilý penziónik poňali ako základný tábor, do ktorého sme chodili spávať a inak sme sa v ňom snažili tráviť čo najmenej času. A keďže z miestnej „pláže ideálnej pre malé deti“ sa vykľulo kotvisko malých osobných lodí, robili sme si výlety autom do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Po týždni sme však aj tak mali rodinnej dovolenky dosť. Okamih, keď sme sadli do auta a namierili si to domov, bol ten najšťastnejší z celej dovolenky, ktorý si radi s manželkou pravidelne pripomíname.

Ešteže nie ste moji
V každom prípade, istý pozitívny efekt naša prvá dovolenka pri mori na nás rozhodne zanechala. Nie je nič stmeľujúcejšie pre partnerský vzťah, ako stráviť týždeň s dvojicou, ktorá je stále rozhádaná. A neexistuje lepšia dovolenka s rodičmi, ako keď tí rodičia nie sú vaši pokrvní príbuzní. Nemôže sa teda stať, že by ste si s nimi pokazili vzťah a že vám nejaký prešľap z dovolenky budú pripomínať ešte na oslave ich diamantovej svadby.

A ešte tretí poznatok: môžete byť s niekým super kamarát, obrážať spolu bary a

Tomáš Godor  viac od autora »
Vaše reakcie [9]

:: Súvisiace reklamné odkazy