Láska je krehké dieťa slobody

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Má význam pokračovať?
Mám 28 rokov a 2 deti. So svojou manželkou som sa spoznal na vysokej škole a rok nato sme sa museli brať. Zhruba pred 2 rokmi začala pracovať ďalej od domova a začala zarábať o niečo viac ako ja, prihlásila sa na kurz angličtiny a tým pádom väčšina starostlivosti o domácnosť prešla na moje plecia. Soboty som trávil u rodičov, aby som sa trochu odreagoval od celotýždenných povinností. Ona s nami nechcela chodievať, že potrebuje upratať a učiť sa angličtinu. No väčšinou som aj tak ja upratal cez týždeň, takže to boli možno také zámienky ako tá moja, že si potrebujem oddýchnuť. Už vtedy som si všimol na nej zmeny, ale nejako som to nepovažoval za problém, akurát sme sa častejšie hádali a v posteli už odo mňa chcela akurát to, aby som sa ponáhľal.
Asi pred rokom znova zmenila zamestnanie a hneď na druhý deň ju poslali na školenie do materskej firmy. Po prvom týždni bolo všetko v poriadku, no po druhom prišla úplne vymenená! Nakoniec vyrukovala s tým, že ma už nemiluje a necíti ku mne to, čo by mala. Spočiatku tvrdila, že v tom nikto nie je, no keď videla, že som sa zosypal, tak prišla s tým, že ma podviedla a chce, aby sme spolu žili len pre deti ako priatelia. Následne som sa zosypal úplne a po nejakých trampotách a mojom prosíkaní som jej povedal, že si musí vybrať: buď budeme spolu žiť, alebo sa jeden z nás odsťahuje. Rozhodla sa ostať, ale ja som presvedčený, že len preto, lebo nič lepšie nemala. Jej kamarát ju nepozval k sebe, lebo tiež mal rodinu a zhodou okolnosti tiež dostal na výber, a ostať sama by znamenalo nechať prácu a veľa problémov. Snažil som sa zistiť všetky podrobnosti nevery a určitý čas ju kontroloval. Veľakrát som sa odvtedy snažil odísť, no nedokázal som to. Každý deň na to myslím, neviem sa toho zbaviť. Neverím jej a neviem, či vôbec ešte chcem. V sexe to nikdy nebolo nič extra, teda hlavne z jej strany, dokonca mi povedala, že to vtedy chcela skončiť a so mnou nikdy nezažila nič podobné. Momentálne sa snažíme spolu komunikovať a tváriť sa, že sa nič nestalo a občas mám pocit, že je to lepšie, ako bolo, no keď ma prepadnú moje pocity, tak sa neviem brániť a potom sa hádame.
Má vôbec význam pokračovať a snažiť sa o niečo? Mám strach, že sa to môže kedykoľvek zopakovať, že je to len prechodné obdobie ako čas zamilovanosti. Myslím, že nádej vo mne ešte nezomrela, no o čom je to, sám netuším.
Miro, 28

Neviem, či Vám viem vo Vašej situácii dobre poradiť. Táto rubrika je vymyslená primárne pre otázky a odpovede týkajúce sa pohlavných praktík. Rozhodne by som si nedovolil písať nejakú psychologickú či manželskú poradňu. Nemám na to kvalifikáciu ani skúsenosti. V sexe som doma vyše 30 rokov, no ženatý som len chvíľu. Jedno však viem: láska je krehké dieťa slobody. Nedá sa ani vynútiť, ani vytrucovať, a dokonca ani zaslúžiť si. Dáva i berie sa len tak, zadarmo. Je plachá ako motýľ a keď sa zľakne, odletí.
Samozrejme, manželstvo dvoch ľudí, v ktorom sa narodili dve deti, je niečo iné ako nezáväzný vzťah dvoch milencov či frajerov. Tu už okrem partnerskej lásky vstupujú do hry aj iné motivácie: zmysel pre zodpovednosť, láska k deťom a pod.
Zažili ste čosi, čo by si v živote neželal zažiť žiadny muž. Podľa všetkého sa cítite zradený, odmietnutý a máte na to právo. A pritom ste presvedčený, že práve Vy ste sa tak usilovali.
Prvý neobvyklý varovný moment, pri ktorom som spozornel, pretože naznačil eróziu Vášho vzťahu, boli tie komplikované víkendové rošády. Píšete: „Soboty som trávil u rodičov, aby som sa trochu odreagoval od celotýždenných povinností.“ Predpokladám, že s deťmi, keďže píšete v množnom čísle prvej osoby („Ona s nami nechcela chodievať...“). Znamená to, že Vaša manželka prišla po únavnej práci „kdesi ďalej od domova“ konečne domov na víkend, za Vami a vašimi spoločnými deťmi, a Vy ste sa zbalili a šli sa k Vašim rodičom odreagovať? Sám dokonca uznávate, že to bola z Vašej strany zámienka. Nechcem Vám vnucovať pocity, ktoré ste možno nemali, ale nehrala tam istú úlohu aj jednoduchá profesijná žiarlivosť a zranená mužská samoľúbosť? Žena, ktorá zarába viac ako muž – a muž zatisnutý do pozície domáceho starostlivca. Niekto nevydýcha partnerkin väčší príjem.

Vidím to takto: Vaša žena je profesionál, je to cieľavedomá žena, ktorá si premyslene buduje kariéru. To sa prejavuje už tým, že zarába viac ako Vy, no vyžaduje si to zvýšené úsilie, teda viac cestovania, školení, zvyšovania si kvalifikácie. Vy ste sa dobrovoľne stiahli „z obehu“ a dali ste si vnútiť pozíciu domácej puťky. Nebol som pri tom, ale pravdepodobne to, ako ste to urobili, Vám možno ubralo veľa rešpektu v očiach Vašej ženy. Ak žena začne pohŕdať svojím vlastným mužom, o láske sa už ďalej nedá veľmi hovoriť.
Myslím, že situácia, ktorú opisujete, je patová. Nič sa nedeje, zavládlo ticho pred búrkou. Každý z vás čaká, čo podnikne ten druhý. Samému sa mu do ničoho nechce púšťať, meniť navyknutý stav je nepohodlné.
Osobne som skeptický voči akémukoľvek „zachraňovaniu“ manželstva. Vzťah buď funguje, alebo nefunguje (a jeho palivom nemusí byť výlučne iba vrúcna láska). Ak vzťah už vychladol, nezachráni ho nič. Každý nový jednostranný pokus pôsobí skôr odstredivo. Ak sa niekto príliš pokúša, vypestuje si naňho ten druhý až alergiu. A druhýkrát zlepené vzťahy málokedy fungujú dobre. Musia to chcieť obaja a obaja tiež musia vedieť, kde sa stala chyba a kam by sa mal posunúť obnovený vzťah. Je to dôležité. Iba vtedy budete obaja vedieť, o čo sa idete usilovať – a na druhej strane, ak to má tak byť, možno vám to obom uľahčí aj definitívny rozchod a ukončenie manželstva. Rozvod je v poriadku, dá sa prežiť, ak ste jedným z rozvádzajúcich sa partnerov. Rozvod nemá nikdy dospelé obete. Jedinými obeťami rozvodu sú deti. V najcitlivejšom veku dôležitom pre vytváranie ich sociálnych návykov, emotívnej výbavy a partnerských stereotypov, sa im úplne rozbije svet, ktorý bol dovtedy pre ne železnou istotou a bezpečným láskyplným prístavom. To sa nikdy odpustiť nedá. S tým, prosím, obaja rátajte. Raz si to obaja nájdete.

Možno v diskusnom fóre k tomuto článku nájdete lepšie rady, aké som Vám mohol dať ja.