Koniec srandy, vážne. Ktorý chlap by nechcel byť aspoň na chvíľu Hughom Hefnerom? Nebudem príliš povrchný a zámerne nepoviem na stálo. Na pár dní alebo týždňov? Dočasne zabudnúť na ľudské vnútro alebo lásku a len tak si užívať? Nechcem z Hefa robiť až takého pôžitkára, ale po tých dokumentoch, čo som videl, možno nie som ani tak ďaleko od pravdy. Má už svoj vek chlapec, takže výmena s ním by mohla byť skôr kontraproduktívna a verím, že láska a vnútorné ľudské vlastnosti by nás donútili zamyslieť sa nad celým tým nadšením z peňazí, slávy a tuctu bujných modeliek v hádam až priveľkej blízkosti. Zahrajme sa teda na zakladateľa magazínu Playboy aspoň sediac pri počítači, snáď drahé polovičky nebudú priveľmi žiarliť.
Playboy: The Mansion je vo svojej podstate niečo medzi budovateľskou stratégiou v štýle The Sims a ekonomickou stratégiou, týchto prvkov je však v hre pomenej a sú podstatne zjednodušené. Základnou úlohou je vybudovať časopisecké impérium v koži spomínanej osobnosti získavaním priateľov medzi celebritami, laškovaním so zajačikmi a modelkami a najmä organizovaním nekonečných párty. Je to zaujímavé, ale párty sú v podstate najdôležitejšie – v snahe vyprodukovať nové číslo časopisu a zvýšením Hughovej popularity aj v zlepšení predajnosti.
V mission móde začnete s už postaveným sídlom. Hra sa rozdeľuje na tri jednoduché súčasti – primárny záujem pripadá na vydávanie časopisu, s čím súvisí zháňanie jeho obsahu – jednu titulnú snímku, jeden plagát vo vnútri, článok, interview, úvaha a pictorial. Je nutné najať si malú skupinku žurnalistov a fotografov, ako aj každomesačne novú playmate. Na titulku, úvahu a interview však budete potrebovať celebrity. K nim sa dostanete na už spomínaných neviazaných večierkoch, na ktoré si slávne političky, superhviezdy, či športovkyne pozvete. Nadviažete s nimi kontakt a po krátkom čase ich môžete pozvať na spoluprácu v časopise. Známosti sa v hre menia príliš jednoducho a od úplných neznámych si môžete vytvoriť najlepších priateľov, obchodných partnerov, či intímnych partnerov iba pár kliknutiami v menu.
Úspešné párty zvyšujú vašu slávu, ktorá napomáha predajnosti magazínu. Aby bola párty úspešná, je potrebné starostlivo vyberať „kompatibilné“ osobnosti, najať zajačikov, ktorí hosťom pre radosť poskytnú pár iných aktivít. Na udržanie sídla čo najkrásnejšieho je možné investovať nejaké doláre do vybavenia, nábytku, dekorácií alebo priamo rozmiestnenia izieb.
Zdá sa, že v sídle je toho treba postíhať naozaj veľa, no čas v hre je akýsi zatajený, akoby neexistoval. Nemáte stanovené žiadne dátumy uzávierky čísla, takže na jednom vydaní robíte tak dlho, ako chcete a nikto vám to nezazlieva. Rovnako starať sa o sídlo a náladu návštevníkov nie je bohvieako nutné, pretože tieto faktory vydanie neovplyvnia. Hra poskytuje aj možnosť hrať v móde freeform. Ten hru obohatí o niekoľko doplnkových cieľov pri vydávaní časopisu, organizovaní osláv a vylepšovaní sídla, pričom je verný svojmu menu a dovoľuje hrať, akokoľvek chcete.
Hádam najzaujímavejšou časťou Playboy: The Mansion, vďaka ktorej sa hra naozaj oplatí hrať, sú odomykateľné bonusy ako skutočné titulky Playboya, plagáty, rozhovory s celebritami od Snoop Dogga až po Jimmyho Cartera, množstvo fotiek od najstarších po najnovšie, ktoré môžu byť svedectvom nielen behu času, ale aj vývoja americkej popkultúry.
Hra sa grafikou a ovládaním ponáša na The Sims. Väčšina hry je z pohľadu tradičnej vyvýšenej perspektívy, aj keď môžete voľne otáčať kamerou i zoomovať. Postavičky Simsom akoby z oka vypadli, okrem určitých cartoonovských proporcií, aby sa zachovala symbolika Playboya. Po interakcii s viacerými celebritami a ostatnými však máte pocit, akoby sa zlievali do jednej, s rovnakými animáciami, pohybom tela. Rovnako pri fotení titulnej stránky a plagátu sú modely okrem rôznych veľkostí podprseniek, iných účesov a farieb pokožky v podstate identické a po čase máte dojem, akoby ste fotili rovnakú osobu s inou parochňou.
Pohľad hry na erotiku a samocenzúru je taktiež veľmi zvláštny. V zásade hra neposkytuje také množstvo šteklivosti, aké by mohla a zostáva iba akási kreslená obscénnosť a zvrhlosť. Hra je opečiatkovaná od 18 rokov vyššie, napriek tomu cenzuruje aj hudobné texty, ktoré môžete počuť v rádiu. Polonahých modeliek sa však dočkáte neúrekom. Samozrejme, netreba očakávať nejaké počítačové porno ako v prípade poslednej vydanej Luly 3D, erotickosť a šteklivosť sa, žiaľ, z hry o Playboyi nejako vytratila. O originalite hovoriť veľmi netreba, princíp je okopírovaný z The Sims, zaujať však môže práve svojím obsahom, jednoduchosťou, prijateľnou grafikou, bonusovým materiálom a niektorých aj množstvom odhalených počítačových ženských predností.
Boris Hovorka viac od autora »
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|