Najnovší film Pedra Almodóvara (od minulého štvrtka v našich kinách) sa volá Volver. Jeho názov sa zámerne neprekladá pre sémantickú viacznačnosti tohto slova. Ak si ho totiž v španielskom slovníku naozaj nalistujeme, zistíme, že znamená: nielen otočiť, obrátiť, vrátiť, prevrátiť, premeniť, zmeniť, zvrátiť, ale aj hájiť, chrániť, ochraňovať, otočiť sa, obzrieť sa, znova začať, vyplávať na povrch, obrátiť list, neustále o niečom rozmýšľať, zmeniť sa, obzrieť sa späť.
Almodóvarov Volver je návratom žien ku koreňom, k svojej podstate, k tradíciám i šialenstvu. Príbeh šiestich žien troch generácií je zobrazený cez prizmu komickosti a trpkosti typickej pre Hispáncov. Almodóvar predstavuje príbeh univerzálnej subjektivity predurčený na vrelé prijatie širokého spektra divákov. Príbeh žien, materstva, samoty, odcudzenia a návratov, života a smrti. Žena pre Almodóvara znamená hľadanie seba samého. Telo ženy je biologicky determinované tak, aby slúžilo ako ochranca tajomstva života a smrti, esencie, bez ktorej by tu nič nebolo.
Fascinácia ženou nie je v Almodóvarovom prípade ničím novým, no tentoraz sa mu podarilo zachytiť ženskú dušu v pravej podstate. Priblížil sa k ženám tak blízko, ako sa to v Španielsku podarilo snáď len Federicovi Garcíovi Lorcovi v Dome Bernardy Alby, či v Plánke. Obaja vyrovnávajúci sa so svojou homosexuálnou orientáciou v upätom Španielsku, obaja vyrastajúci pod silnými krídlami nadovšetko milovanej matky, obaja umelci bojujúci s nepochopením. Obaja schopní zobraziť ženu silnú i slabú zároveň, bez zbytočnej stereotypizácie, mystifikovania, pateticky a uvoľnene zobrazujú ženu schopnú vysmiať sa svojim neúspechom, padnúť, znova sa postaviť na nohy a bojovať.
Volver je plný takýchto žien. Femme fatale madridskej robotníckej triedy, Penelopé Cruzová s vypchatým zadkom, kypiacim výstrihom, plnými krvavočervenými perami, krikľavým oblečením a čiernymi smutnými očami je kráľovnou madridského sídliska. Postava Raimundy je tým, čomu sa hovorí životná úloha. Matka dospievajúcej dcéry (Yohana Coboová, o ktorej ešte budeme počuť), manželka nezamestnaného robotníka, no najmä žena, ktorá sa odmieta postaviť zoči-voči minulosti a prijať ju. Útek z malej dedinky do Madridu bol útekom od seba samej, od bolesti, od „strachu zo stretnutia s minulosťou, ktorá sa vracia“, ako spieva neskôr.
Absencia mužskej aktivity vo filme trochu pripomína Pepeho Romana z Lorcovej Bernardy Alby. Nikdy ho neuvidíme, no za všetko je zodpovedný. Almodóvar však tento aspekt pokladá do pozície absurdity, humoru. Muž je iba tieňom, ktorý síce zakrýva slnko, no nikdy ho nezničí. V najlepšom prípade je nezaujímavý, v najhoršom násilnícky. Čierny humor, ktorý sa objavuje počas celého filmu, irónia typická pre Pedra a katolícka kastílska dedina, ktorá sa pýši štatistikou najväčšieho počtu bláznov a vdov na počet obyvateľov, prípadne kombinácií oboch „defektov“, uvoľňujú atmosféru. Muži akoby vo filme Volver nemali miesto. Najväčší počet mužov na meter štvorcový sa nachádza na cintoríne, ktorý chráni ich tajomstvá, alebo tajomstvá ich žien. Naproti tomu, ženy sú pre Almodóvara skutočným pokladom. Sú neuveriteľne tvrdé a zraniteľné, rozhodné a stratené vo svete plnom neistôt. Veria v život i smrť, v smiech, ktorý zakrýva slzy a v piesne, ktorými vyspievajú svoju bolesť.
Príbeh Volver nie je ani zďaleka taký šokujúci a „almodóvarský“, ako sme zvyknutí v porovnaní s poslednými filmami (Všetko o mojej matke, Hovor s ňou, Zlá výchova), ktoré režisérovi zabezpečili svetovú slávu. Snaha o šokovanie za každú cenu mu síce priniesla svetový úspech, no ukradla mu úctu Španielska, a možno i preto sa Almodóvar rozhodol obzrieť za minulosťou a vrátiť svojej krajine to, čo si zaslúžila. Vzdal jej poctu a zobrazil ju takú, aká je. Plnú smiechu, sĺz, farebnosti i sivosti, nedokonalej dokonalosti, ktorá z nej robí domov.
Volver nie je len vzdaním holdu ženám a Španielsku. Je to film, v ktorom sa Almodóvar snaží vysporiadať s ďalšou zo svojich fóbií – so strachom zo smrti. Lorca tiež riešil tento problém. Každý večer na internáte spolubývajúcim zahral svoju smrť tak presvedčivo, že mu takmer uverili. Vyvolával u nich paniku, a tým sa zbavoval svojich démonov. Almodóvar nie je až natoľko morbídny, zrejme smrť je to jediné, čo preňho zostáva posvätné. Hispánska kultúra je známa svojimi poverami a vierou v posmrtný život. Prítomnosť ducha Irene – matky Raimundy a Soledad, ktorú si po sedemnástich rokoch zahrala prvá Almodóvarova múza, Carmen Mauraová – je súčasťou tradície. Vracia sa, aby vyriešila „neodkladné záležitosti“, aby dokázala, že nie je všetko také, ako sa zdá. Návrat Carmen a Penelopé do Almodóvarových filmov je tiež symbolický, a to nielen pre režiséra, ale aj pre herečky. Pedrove „dievčatá“ nesklamali. Carmen Mauraová je duchom vracajúcim sa po špičkách z minulosti, ohurujúcim svojím talentom a Penelopé sa vracia ako zrelá žena, ktorá po dlhom čase presvedčila, že voľba jej povolania nie je podmienená len fyzickou krásou.
Volver je filmom návratov a po nezaslúženom neveľkom úspechu Zlej výchovy aj dôkazom Almodóvarovho majstrovstva. Je sladko-trpkou komédiou plnou čierneho humoru, paródie a sebairónie. Úžasná surrealistická farebná kamera zachytáva sivú realitu súčasného Španielska s neustálym úškrnom na tvári. Dramatickosť a komickosť sa prechádzajú ruka v ruke, smejú sa z poverčivosti a riešia otázku smrti tak prirodzene, ako sa len dá. Zabudnime na hľadanie sexuálnej identity, na snahu šokovať. Žiadne nafetované mníšky, úchylný farár, sexuálna nevyhranenosť, či neplatená reklama plastickej chirurgie. Almodóvar sa vracia k čistote foriem, surrealistickému naturalizmu, k emóciám a láske vo všetkých podobách. Zobrazuje príbeh života, ktorý sa vracia v nekonečných obmenách. Príbeh matiek, ktoré sú matkami budúcich matiek. Príbeh nás všetkých.
Volver, Volver. Španielsko, 2006, kino, 121 min.
Réžia: Pedro Almodóvar
Scenár: Pedro Almodóvar
Kamera: José Luis Alcaine
Hudba: Alberto Iglesias
Hrajú: Penélope Cruzová – Raimunda, Carmen Mauraová – Irene, Lola Due?asová – Sole, Blanca Portillová – Augustina, Johana Coboová – Paula
Oficiálne stránky filmu: http://www.clubcultura.com/clubcine/clubcineastas/almodovar/volverlapelicula/index.html, http://www.sonyclassics.com/volver/
Petra Pappová viac od autora »
Vaše reakcie [2]