Maxim = maximálny, E = jasný odkaz na eros, Matkin = niet o čom, čistá matka

Už o týždeň na tomto mieste uverejníme prvý diel najnovšieho, už štvrtého románu na pokračovanie od Maxima E. Matkina Mužské interiéry. Dnes si môžete prečítať odpovede na tie otázky čitateľov, ktoré nám na našu výzvu prišli do redakcie. 

Tvoje romány sa vždy končia happy endmi, resp. tak nejako optimisticky a s nádejou, že všetko bude dobré. Si taký optimista, a/alebo vyznávaš ten prístup k životu, že ak myslíme na zlé veci (zlé konce), tak nás aj postretnú, a ak myslíme na dobré veci, tak pritiahneme tie. A tak priťahuješ?
MEM: Tie romány sú pre niekoho optimistické, pre niekoho bezútešné, to závisí od pohľadu. Mne sa nezdá, že by som svoje postavy šetril. Nejaká tá štipka optimizmu možno súvisí s vnútornou potrebou katarzie, ktorá je však prítomná aj v našom normálnom živote, veď nežijeme všetci každý deň armagedon. Občas sa aj usmievame, cítime sa dobre, tešíme sa z niečoho či niekoho a sme radi, že sme tu a teraz.

Niekedy mám pocit, že nás chceš tvojimi textami vychovávať, aby sme boli lepší a viac milovali a odpúšťali. Myslíš, že texty môžu vychovávať?
MEM: Kniha nemôže vychovávať, už len preto, že každý má tendenciu čítať to, čo je blízke jeho povahe a svetonázoru, nie to, čo je mu vzdialené a má ho snahu presviedčať. Kniha ale môže potešiť, utešiť, rozosmiať alebo rozplakať a ak sa mi niečo z toho občas podarí, som rád. A ak niekde natrafím na nejakú moju vetu, ktorú ktosi cituje, hoci aj s dovetkom „neviem, kde som to čítal“, to je absolútna pocta.

Uvedomuješ si, že tvojimi dielami meníš život mnohých ľudí?
MEM: Nemyslím si, že kniha má moc zmeniť niekomu život. Môže len byť v pravej chvíli v tých pravých rukách a poskytnúť pár viet, ktoré by si čitateľ inak možno nesformuloval. Keď niekomu poskytnem dve príjemné popoludnia, aj to je dosť. Párkrát mi dokonca niekto napísal, že sa začítal a mal pocit, že nie je sám alebo že sa teda nateraz nezabije. To je satisfakcia, na ktorú si spomeniem, keď mám blbý deň.

Ako znášaš svoju anonymitu? Nie je ti niekedy ľúto, že na tvoje meno alebo na historku, že ťa osobne poznajú, lovia baby iní muži, že rôzni netalentovaní spisovatelia a publicisti si nechávajú lichotiť podozreniami, že za pseudonymom Matkin sa skrývajú oni? Nemáš niekedy chuť zakričať, že ježiši kriste, ako si ma môžete pomýliť práve s ním??? 
MEM: Anonymita mi vyhovuje, také tie historky o tom, kde všade kto bol s Matkinom, kto sa s ním pozná a ako boli spolu darovať krv alebo obzerať podnájom, ma celkom bavia. A to ježišikriste, s ním si ma nemýľte, to som mal chuť zakričať asi len dvakrát. Priznávam, nie som až tak nad vecou, ako by som mal byť.

Prečo sú v posledných románoch používané také nepríjemné mená anglického rázu? Nebolo krajšie používať mená ako Ranená Labuť, Ježiško atď.?
MEM: Ja fakt neviem. Niekedy dosť dlho trvá, kým si nejaká postava nájde meno, niekedy ho má hneď, nemám v tom premyslený systém, sám sa niekedy divím, čo za mená majú moje postavy.

Nikdy nezabudnem na meno Hviezda Jasná Kopasná. Mňa by zaujímalo, kde ste, preboha, na to prišli, čo Vás inšpirovalo, čo Vás k tomu viedlo?
MEM: Hviezda Jasná Kopasná sa volalo jedno skutočné dievča.

Našiel si už ženu/muža (nehodiace sa škrtnite), vedľa ktorej/ktorého chceš stráviť zvyšok svojho života?
MEM: Túto otázku aktuálne riešim dosť intenzívne.

Myslíš si, že človek občas potrebuje poriadny reset mozgu? Čo je najvhodnejšie na to použiť?
MEM: Ako kedy. Ako kto.

Kde v tomto bezútešnom svete naberáš inspiráciu na svoje knihy?
MEM: Priamo v tomto bezútešnom svete predsa.

Nakoľko sú Vaše virtuálne a neskôr aj knižné publikácie autobiografické?
MEM: Autobiografické je takmer všetko, tak ako u všetkých, čo píšu. Ak niekto tvrdí, že nepíše o sebe a o svojom okolí, klame. Chvalabohu sa nedá celkom určiť, čo presne je úplne moje, a tak sa teda necítim tak, že behám celkom nahý pred každým, kto si kúpi moju knihu. Takto sa cítim, že mám aspoň slipy.

Myslím, že ste veľmi inteligentný človek, ktorý toho veľa zažil (neurazte sa, prosím, nemyslím si, že ste starý), avšak zaujímal by ma aj Váš vek. Viem, že nechcete odhaliť Vašu identitu, ani Vás o to nežiadam, ale nás, Vašich čitateľov, by to mohlo zaujímať.
MEM: Myslím, že môj vek sa dá celkom dobre odhadnúť podľa hudby, filmov, kníh, seriálov a traumatických historických zážitkov, ktorým podliehajú moje postavy.

Interiéry Paríža alebo Londýna sú výslednicou všeobecného sveta „tam vonku“ – génia loci mesta – a jedinečného sveta „tam vnútri“ ľudí, ktorí v nich bývajú. Čo je tým vonkajším všeobecným géniom loci mužských interiérov?
MEM: Ak by som mal použiť len jedno slovo, tak by som povedal, že je to provizórium.

Pracovala som v internetovej kaviarni. Chodila k nám istá pani a často Vám písala, p. Matkin. Často mi o vás hovorila a poznamenala, že je asi Vaša matka. Je to pravda?
MEM: Moja skutočná matka mi zásadne cez internet nepíše. Ale viem, o akej pani hovoríte. Jej príbeh a príbeh jej skutočného syna, to je námet na románovú ságu plnú tajomstiev, lásky a nepochopenia. Veľmi by som jej želal, aby na druhom konci jej linky bol jej naozajstný stratený syn.

Aký najväčší trapas sa Vám podaril?
MEM: Stretol som sa s človekom, ktorý mi tvrdil, že je Matkin a že za to nemôže, že je taký bohový a má taký strašne zaujímavý život.

Je pravda, že niektoré príhody a zážitky hrdinov prežili aj známe osobnosti nášho slovenského šoubiznisu?
MEM: Áno, je to pravda, ale zďaleka ich nie je toľko, ako sa hovorí. Niektoré zážitky sa „stali“ osobnostiam šoubiznisu až po tom, ako sa o nich dočítali v knižke.

Ako sa má Hysterka?
MEM: Jednou z jej skvelých predností je to, že sa málokedy má inak ako dobre. Takže dobre, vďaka za opýtanie.

Máš akvárko?
Ak tým obaja myslíme sklenenú nádobu naplnenú vodou a živočíchmi s plutvami a nie nejakú dvojzmyselnú narážku, tak nie, nemám.

Priznám sa, že som o Vás doteraz veľa nepočul, ale o to viac ma zaujal Váš pseudonym. Len čo som ho zbadal, tak som ho začal analyzovať. Maxim = maximálny, E = jasný odkaz na eros, Matkin = niet o čom, čistá matka. Z týchto slov mi jasne vyplýva Oidipov komplex. Chápem to správne, že je to jednoduchý odkaz na sexuálnu poruchu, alebo som úplne out?
MEM: Áno, ste out, ale nevadí, vystačíte si.

Maxim E. Matkin sa ospravedlňuje všetkým, ktorých otázku skrátil alebo zahodil a verí, že týmto činom nikomu nespôsobil duševnú ujmu. Úprimne ďakuje za všetky listy a slová povzbudenia, veľmi ho to potešilo. Knihy za zaujímavé otázky dostávajú čitatelia horak, obycajna a luba_lacinova. Gratuluje, podpisuje, necháva v redakcii.

Redakcia  viac od autora »