Mám veľmi rád vlaky, asi nejaké genetické dedičstvo, rád sa na ne dívam a úplne najradšej nimi cestujem. Najlepšie na stredne dlhé trate, tak na zopár hodiniek. Začína sa to už priam rituálnou prípravou na cestu ešte v stanici. Treba nakúpiť nejaké občerstvenie, a predovšetkým čosi na čítanie. Klasické rodokapsy som, žiaľ, nezachytil, ale trebárs vďaka pamätnej edícii vydavateľstva Odeon – Čtení na dovolenou – som sa dostal k úžasným veciam, napríklad k Davidovi Lodgeovi. V stánkoch som však získal aj celkom iné kusy, poväčšine prudký prvoplánový brak na jedno použitie, ktorý som zväčša po prečítaní nechal vo vlaku. Harlekýnky, westerny, neskôr Perryho Rhodana, Johna Sinclaira, či Marka Stonea. Aj tých som nechával položených pod okienkom. Možno spríjemnili, či znepríjemnili cestu niekomu ďalšiemu, ale to je jedno. Svoj primárny účel splnili, nechali sa prečítať a vzápätí upadli do zabudnutia. Zostal len fajn pocit rýchlo ubehnutej cesty a matná spomienka na akýsi banálny príbeh, plný najohavnejších klišé, najbanálnejších zápletiek, najnezmyselnejších kulís, podfarbený krajinou mihajúcou sa za oknom.
Vlakom už veľmi necestujem a čosi len na čítanie (nie časopis) som si v stánku nekúpil už roky, ale predpokladám, že v kioskoch sa dajú stále kúpiť relatívne lacné čítačky plné príbehov, na ktoré si nikto nepamätá. Veľmi dúfam, že sa aj na Slovensku medzi nimi čoskoro objavia príbehy Agenta JFK, pôvodného českého projektu, ktorého ambíciou je každé dva mesiace vydať lacnú „knižku“ len tak na čítanie. Brak, bohapusté mrhanie slovami, ktoré má byť konkurenciou už spomenutých seriálových čítacích fenoménov typu Mark Stone, len s domácim, československým kontextom a reáliami. Dosiaľ vyšli dva príbehy, oba fascinujúce, nádherné, gýčovité, také literárne ekvivalenty béčkových a céčkových filmov, plné premrštenej akcie a občas nejakého toho prvoplánového vtipu. Je veľmi osviežujúce čítať čosi, v čom niet ani stopy po akýchkoľvek literárnych ambíciách, čosi, čo prichádza len s tým, že sa chce predávať a zarobiť.
Ján František Kováč, John Francis Kovář, či John František Kovář je čerstvý príslušník špeciálnej Agentúry E. F. (pravdepodobne Equilibrii Ferarum, alebo tak nejako), akýchsi kováčov rovnováhy, ktorí sa naprieč časom a paralelnými realitami starajú o to, aby nebola narušená krehká časopriestorová kontinuita svetov. Je tak trocha nadčlovek, ako už akční hrdinovia bývajú, ale nechýba mu ani trocha toho českého naturelu a čosi, čo by sme možno za istých okolností mohli nazvať šarmom. Členom Agentúry E. F. sa stal vlastne náhodou a nie celkom kóšer spôsobom, ale to je jedno, zdá sa totiž, že Agentúra bude v príbehoch JFK aj tak len inštitúciou kontextuálne spájajúcou jednotlivé Johnove misie. V
prvom príbehu sa John dostal do reality, v ktorej Československo v roku 1939 neakceptovalo Mníchov, postavilo sa nacistickému Nemecku, a dokonca sa ubránilo, v
druhej spolu s kumpánmi z agentúry rozhodujúcim spôsobom zasiahol do bitky troch cisárov pri Slavkove, a dokonca si padol do oka s Napoleonom. Nemá zmysel písať o prílišnom tlačení na pílu či ťahaní za nos, Johnove príbehy nie sú na to, aby sa človek nad nimi zamýšľal, skôr naopak – a nechcú nič, len aby si ich ľudia kúpili. Za to ponúkajú dve hodinky príjemne stráveného času, možno práve vo vlaku či autobuse. Oba dosiaľ vydané príbehy agenta JFK sa čítajú na posedenie, mám pocit, že dokážu presvedčiť aj človeka s IQ okolo osemdesiat päť, že gramotnosť je vlastne fajn. Verím, že ľudí, ktorí sa k nim náhodou dostanú, pobavia až tak, že si nájdu a kúpia aj ďalšie časti. Ak vyjdú. Neviem, či je stoštyridsať slovenských korún dosť malý peniaz na to, aby ho bol človek ochotný minúť len tak, za čítanie, ku ktorému sa už asi nevráti, ale dúfam, že hej. Lebo s agentom JFK sa chcem stretať čo najdlhšie, až raz dakedy v budúcnosti pocestujem znova kamsi vlakom, chcem Johna v stánku nájsť. Na tú cestu sa teším už teraz.
Za projektom vydávania pôvodného českého pulpu – sci-fi / fantasy série Agent JFK stoja českí spisovatelia Miroslav Žamboch, Jiří W. Procházka a Tomáš Němec. Dosiaľ vyšli v dvojmesačnom cykle dva príbehy – v septembri Pašerák a Není krve bez ohně v novembri, ohlásených je ďalších päť – Meč a tomahawk (január 2006), Armády nesmrtelných (marec 2006), Chladná hra (máj 2006), Hořící andělé (júl 2006) a Náboj 45 (september 2006). Zdá sa teda, že na rok je o Agenta JFK postarané, ale nerád by som to nechal na náhodu. Preto sa na Johna pozrite, som ochotný vám dokonca jeden diel požičať, čistého braku nikdy nie je dosť.
Motto Agentúry E. F., v ktorej John pracuje, znie: „Svůj svět si musíme zasloužit!“ John odviedol vynikajúcu prácu, teraz si my musíme zaslúžiť jeho pokračovania. Máme to jednoduchšie ako on. Nikto od nás nechce, aby sme dennodenne riskovali život pre záchranu realít, stačí, ak si jeho príbehy budeme kupovať.
Žamboch, Miroslav; Procházka, Jiří W.: Pašerák. Praha, Triton / EF 2005. 128 strán.
Procházka, Jiří W.; Žamboch, Miroslav: Není krve bez ohně. Praha, Triton / EF 2005. 128 strán.
Agent JFK na webe: www.agent-jfk.cz
Knihy poskytol www.brloh.sk.
Juraj Malíček viac od autora »Vaše reakcie [1]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
