Mike Oldfield svietiaci, tieniaci

Mike Oldfield – Light & Shade (Mercury / Universal 2005)

Album Light and Shade je postavený na protikladoch, peknom booklete a interaktívnom hudobnom formáte U-MYX. Spomínané kontrasty nie sú dané len názvom albumu. Oldfield sa už dlhší čas profiluje ako hudobný alchymista (tým bol viac-menej vždy, ale odkedy vymysleli počítače, už ani nespáva) a aj keď mu to nie vždy vyjde podľa mojich predstáv, snahu mu uprieť nemožno. Tak je to aj teraz. Definitívny odklon od sýtych inštrumentálnych kompozícií z počiatkov a prvej tretiny jeho kariéry je už viac ako jasný (škoda), rovnako ako koketovanie s čisto spievanými projektmi (až na pár výnimiek, chvalabohu). V súčasnosti sa päťdesiatnik Mike zameriava na elektronickú produkciu, ktorej prvým výrazným pionierom bol The Millenium Bell (dance ? la Ibiza) a tým druhým chilloutový album Tr3s Lunas. Light and Shade dopĺňa toto duo a netají sa tým, že hlavne z druhého menovaného si berie mnohé inšpirácie (dakedy sa tomu hovorilo samovykrádanie). V tomto prípade to však nie je nedostatkom nápadov, skôr mám taký pocit, že Oldfield v snahe robiť marketing sám sebe trochu nezvládol mantinely. Súčasťou platne Tr3s Lunas bolo totiž CD s počítačovou hrou rovnakého mena (ktorá, medzi nami, stála za figu) a keďže je už vonku aj jej pokračovanie Maestro (ktoré podľa mňa stojí za druhú figu), treba mu trochu pripraviť terén. Možno sa mýlim a priveľmi kombinujem. Bohužiaľ mi to napadlo. Sorry Mike.

Podľa rozšírenej tlačovej správy, ktorá koluje po mnohých slovenských serveroch, je album rozdelený na tanečnejšiu tranceovú časť Light a na pomalšiu chilloutovú Shade. Nuž, možno som hluchý ako poleno, ale ak už ide o trsavejšie rytmy, hľadajte ich presne opačne. Light obsahuje osem regulárnych skladieb a štyri bonusové vo formáte U-MYX, ktorý vám v počítači umožní vytvárať ich remixy a takto upravené ich ukladať na disk. Na základe toho, že v nich akurát môžete meniť hlasitosť jednotlivých stôp, respektíve zapínať a vypínať nástrojové pasáže, ide o hračku pre deti, ako prídavok navyše však poteší. Ešte k tým kontrastom. Je zaujímavé počuť, ako v jednej skladbe hrá v dokonalom súlade elektronický bubeník, kopec počítačových samplov a zaslúžilé piano Steinway z roku 1928. Ani gitary sa nedajú zahanbiť. Fender Stratocaster z roku 1963 a o rok mladšia basa rovnakej značky už tiež dačo pamätajú, je ale fakt, že zvuk majú stále bezchybný. Som rád, že im Mike zo svojej bohatej zbierky dá aspoň raz za čas vychádzku.