Na začiatku bol nápad realizovať prieskum vyobrazovania slovenskej identity a snaha pochopiť, v čom vlastne spočíva „slovenskosť“ výtvarného umenia a vizuálnej kultúry 20. storočia. Na konci ich stelesnenie v podobe výstavy situovanej do zrekonštruovaného Esterházyho paláca SNG a prízemia južného krídla SNM.
Výstava môže výberom témy pripomenúť nedávno publikovaný zborník Mýty naše slovenské, no jej cieľom nie je (na rozdiel od spomínanej publikácie) „rozloženie“ mýtov, skôr ich zachytenie a roztriedenie do zmysluplnej štruktúry. Nestavia mýtus do pozície niečoho, čo musí byť vedeckým výkladom spochybnené a zneškodnené, prezentuje ho ako „živnú pôdu“ pre kultúru a východisko pre umelecké iniciatívy.
Priestor výstavy tak poskytne návštevníkom možnosť vytvoriť si svoju vlastnú definíciu slovenskosti, tak ako sa odráža vo výtvarných dielach.
| o-sng-b |
Vystavované diela sú z rovnako rôznorodých zdrojov ako typy médií: okrem samotných hostiteľských inštitúcií (SNG a SNM) sú to:
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave, Slovenské národné múzeum v Martine, Slovenská národná knižnica v Martine – Slovenské národné literárne múzeum, Univerzitná knižnica v Bratislave, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria mesta Bratislavy, Mestské múzeum Bratislava, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Turčianska galéria v Martine, Slovenský filmový ústav v Bratislave, aukčná spoločnosť SOGA, s. r. o., Slovenská sporiteľňa, a. s., sentiMENTAL film, Východoslovenská galéria v Košiciach, súkromní zberatelia a autori.
K výstave bude vydaný zborník štúdií s textami od popredných slovenských kurátorov, etnografov, historikov a literárnych vedcov.
Aj s ohľadom na muzeálne a historické zázemie je výstava rozčlenená do dvoch základných celkov a priestorov dvoch inštitúcií:
Slovenská národná galéria (Esterházyho palác, 1. a 2. poschodie, suterén)
- plebejskosť a pracovitosť – pastieri (skôr typ karpatského pastiera, ako sám seba vnímal spisovateľ Dominik Tatarka, než pastiera arkadického) – oráči a rozsievači
- slovenská rodina – „svätá rodina“
- „ženský princíp“ – Matica slovenská – Madona a nevesta – dievča (panna) s džbánom, Venuša (moravianska)
- patriarchát a matriarchát – „strážcovia a ochrankyne Slovenska“
- národný sloh v architektúre
- slovenský mýtus vo filme
- Slovensko ako „slovanské Tahiti“ – sviatočnosť a nábožnosť – obrady, procesie a sprievody (fašiangy, karnevaly)
- starosti, odovzdanosť – slovenská melanchólia spojená s reziduálnym vzdorom („Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!“) – nedvižnosť (Ťapákovci, Pecivál a Popolvár)
- svätý za dedinou – bludár, svetár, drotár – Ahasver a „divný Janko“
- Slovensko ako krajina duše – samota a samoty v horách
- slovenské symposion – „na besiedkach“ – v krčme, pijani
- slovenské múzy – pieseň, pastorále, balada
- hôrni chlapci a zbojníci – zbojníci ako národní hrdinovia
- penáti a „ochranné znaky národnej existencie“ (Dominik Tatarka) – „zachraňovanie spomienok“, „staré detstvo“ (Galandovci a i.)
- slovenský mýtus v súčasnom umení
Slovenské národné múzeum (Vajanského nábrežie 2, prízemie – juh)
- dejinné situácie a historické zvraty
- legendy a mýty o národných hrdinoch
- znaky a emblémy (aj heraldické)
Koncepcia výstavy: Katarína Bajcurová, Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá
Kurátori výstavy: Katarína Bajcurová, Katarína Čierna, Petra Hanáková, Aurel Hrabušický, Elena Kurincová, Alexandra Kusá, Peter Maráky, Monika Mitášová, Dagmar Poláčková
Vizuál: Róbert Paršo – STUPIDesign
Architektúra výstavy: Mária Kusá
Trvanie výstavy:
30. 9. 2005 – 28. 2. 2006 – SNG
30. 9. 2005 – 3. 12. 2005 – SNM
http://www.sng.sk
http://www.snm.sk
Tlačový oznam viac od autora »
Vaše reakcie [6]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
V Bratislave si každý príde na svoje
Génius v Bratislave
O mediálnom obraze Slovenska v zahraničí
Ten pravý festival zábavy s pop-kultúrou!