Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Mirka Gučiková | 3.4.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Krajina, kde vystúpiť na Nebo môžu aj hriešnici

Blank

Čo videl Mojžiš, keď sa díval z hory Nebo do údolí? Na čo myslel, keď mu Boh povedal, že toto je krajina, kde sa má ľud, putujúci pod jeho vedením štyridsať rokov, usadiť? preblesklo mi hlavou stojac na vrchole Hory a sledujúc impozantný západ slnka nad Mŕtvym morom.

Bol Mojžiš spokojný s tým, čo videl? Pravdepodobne áno, lebo odtiaľto už svoj ľud nesprevádzal. Zomrel tu, na Nebi, blízko nebu. Vysvetľujem Anasovi a Myrne, že slovo nebo znamená v mojej reči sky. Usmejú sa, aké výstižné, oblohu zaplavia hviezdy, opačný breh Mŕtveho mora, West Bank, je posiaty svetlami miest, ktoré patria Izraelu, čo sa o ich obyvateľoch nedá povedať. Čo by Boh na toto povedal? Potichu odchádzame.

Oáza pokoja
Jordánsko, obkľúčené štátmi, ktoré vyvolávajú opodstatnené obavy o bezpečnosť, je akousi „zasľúbenou krajinou“ Blízkeho východu, oázou pokoja a mieru, s liberálnejšími postojmi k tradíciám a viere a pokrokovým myslením smerujúcim k rozvoju krajiny. Na čele stojí kráľ Abdullah II., ktorý vyrastal a študoval vo Veľkej Británii a hovorí sa, že keď nastúpil na trón, vedel lepšie po anglicky ako po arabsky. Dnes sa teší všeobecnej podpore a rešpektu a pokračuje v mierovom a pokrokovom ťažení svojho otca, kráľa Husseina.

Jordánsko bez ropy a s púšťou na osemdesiatich piatich percentách územia ťaží z polohy tranzitnej krajiny pre zásobovanie Iraku, ktorému takto „požičiava“ prístup k Červenému moru. Kvalitné, hladučké cesty spájajúce juh so severom a východ so západom  jasne hovoria o tom, čo do krajiny prináša financie.

Hlavné mesto Ammán, meniace svoj vzhľad nesmiernou rýchlosťou, plné novovybudovaných moderných štvrtí priťahuje zahraničné firmy a tiež turistov. Tí si tu vychutnávajú luxus množstva päťhviezdičkových hotelov, výborné reštaurácie s domácou aj zahraničnou kuchyňou a taktiež nákupy, či už tradičné v obchodíkoch v Downtowne a na Jabal Hussein, alebo moderné vo veľkých shopping parkoch. Z Ammánu potom smerujú do všetkých kútov krajiny, objavovať jeden z nových siedmich divov sveta – Petru, červenoružové mesto vytesané do skaly, lenivé Mŕtve more, zrúcaniny rímskych miest, či vychutnať si púštny trek.

  
  

Tu sa nekradne
Pocitom bezpečia v Jordánsku otriasli bombové výbuchy v troch hoteloch v novembri 2005, na ktoré si spoločnosť stále spomína. Nie sú zvyknutí na podobné veci. Musím uznať, že sa naozaj cítim bezpečnejšie tam, niekoľko kilometrov od irackej hranice, ako v mieste môjho prechodného pobytu, v Londýne. Jediné, čo ma privádza do rozpakov, je množstvo ozbrojených vojakov, policajtov alebo ochrankárov, strážiacich objekty, vykonávajúcich kontroly na diaľniciach najmä v blízkosti východnej hranice s Izraelom. Môj prekladateľ Anas to považuje za bežnú vec, ale pre mňa je taká bezprostredná prítomnosť tankov a samopalov nepríjemná. On zasa nevie pochopiť, že prepady, krádeže a vlámačky, niekedy aj vraždy sú vo veľkých mestách súčasťou každodennej reality.

S mojou slovensko-londýnskou paranojou sa bojím nechať laptop v aute, pýtam sa: Je to bezpečné? Tu sa nekradne, odpovedá a ja sa o tom presviedčam zabudnúc zamknúť trezor so všetkými cennosťami a peniazmi v hotelovej izbe. 

Stret kultúr, stret záujmov
Jordánci sú hrdí na príslušnosť k svojim kmeňom. Každého druhého človeka vám predstavia ako svojho bratranca, a potom dodajú, že tento nie je priamy, len zo širšej rodiny. Kmeňová príslušnosť stále hrá dôležitú rolu v živote spoločnosti, ktorá, na druhej strane, do seba s potešením nalieva Pepsi Colu a obľubuje fast food. A tak snahy kráľa pripodobniť politický život v krajine západnému svetu logicky narážajú na tradície a záujmy najvplyvnejších kmeňov.

Pred voľbami do Parlamentu (je dvojkomorový, Senát je menovaný kráľom, Snemovňa reprezentantov volená občanmi), ktoré sa uskutočnili v novembri minulého roku, vznikli snahy o zorganizovanie pozorovania volieb domácimi pozorovateľmi. Kráľ v rámci propagácie volieb podľa medzinárodných štandardov podporoval aktivity smerujúce k volebnému monitoringu. Vláda, hoci kráľom menovaná, nemala k domácej monitorovacej misii taký priaznivý prístup, a to z viacerých dôvodov. Zabezpečila by si tým kontrolu vlastných ľudí zvonka, keďže komisie sú tvorené zo štátnych zamestnancov a išla by proti záujmom vplyvných kmeňov, z ktorých sama vzišla. Nakoniec predsa len uskutočnené pozorovanie zaznamenalo nielen problémy, s ktorými spoločnosť bojuje, ale aj posun v myslení. Vynucovanie podpory kandidáta, ktorý bol postavený daným kmeňom, kupovanie hlasov považované za bežnú predvolebnú taktiku strácajú na sile, aj keď treba poznamenať, že rozdiely medzi jednotlivými oblasťami sú signifikantné. Obyvatelia čoraz viac odmietajú podobné praktiky, mladí ľudia sa chcú rozhodovať podľa svojho svedomia a nie podľa vôle ich rodiny. Prvýkrát sa do Parlamentu dostala žena mimo kvóty, ktorá zabezpečuje 6 miest pre kandidátky ženského pohlavia v Snemovni reprezentantov. 

Mladá Hanan, pôvodom z Palestíny, pracovala pre organizáciu Al Hayat (Život) ako okresná koordinátorka pozorovateľov vo svojom obvode. Vravela mi: Vieš, ja sa na voľby už pozerám inak. Prechádzam po ulici a sledujem plagáty, kampaň, všetko vnímam oveľa intenzívnejšie. Myslím si, toto je prvý krok. Bude alebo nebude nasledovať úspešný lobbing za nutnú zmenu volebného zákona? Kam ich posunú ďalšie voľby?

Čo sa nosí
Ženy chodia s vlasmi zahalenými aj nezahalenými, väčšinou s dlhými rukávmi a nohavicami alebo sukňami až po zem. Ale aj v kratších sukniach a tričkách, v oblečení kopírujúcom postavu. Tu sa naozaj nemusíte obmedziť na obrovské kusy čiernej látky ako v susednej Saudskej Arábii. V liberálnejších rodinách je výber na žene, v konzervatívnejších rozhoduje muž. Laila, mladá inžinierka pracujúca v štátnej televízii, mi vraví, že hidžháb (prikrývka hlavy, ktorá zahaľuje vlasy) nosí dobrovoľne ako prejav svojej viery. Musím uznať, že jej pristane, ale tiež vyjadrujem svoj nesúhlasný postoj k burke, veď celú tvár predsa žiadna žena nemôže zahaľovať dobrovoľne. Vraj sa mýlim, hovorí a uvádza príklady. Nepresvedčila ma úplne. Stále mám nejasný pocit ženskej neslobody. Možno to vycíti a pýta sa, čo si ľudia na Slovensku myslia o araboch. Aj keď nerada, pravdivo odpovedám, že nič dobré. Pýta sa prečo a ja rozprávam o teroristoch, predsudkoch, nepochopení, štyridsiatich rokoch izolácie. Možno by bolo jednoduchšie odpovedať „lebo ešte neboli v Jordánsku“.  

 

Ja budem šťastný, keď ty budeš spokojný
Mirka Gučiková  viac od autora »
Vaše reakcie [14]

:: Súvisiace reklamné odkazy