Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Viera Langerová | 30.4.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nebezpečný makovník a závislosti nezávislých

Blank

Všetci máme svoje malé závislosti, niekto úplne normálne, niekto úplne nenormálne. Niekto šluka a štamperlík, niekto tuho naškrobené rohy vankúša. Dlhodobý pobyt v moslimskej krajine vygeneruje v našincovi zvláštnu zbierku týchto malých diagnóz, búrlivo sa prejavujúcich hlavne po príchode do normálu.

Bravčová fascinácia
Už takmer tri roky sa počas letnej dovolenky v rodných krajoch stravujem výlučne bravčovým mäsom a z jedálneho lístka škrtám s rozkošou kuracinu i hovädzinu. Extrém rodí extrém. Baraninu po zážitkoch s kazašskými jazykmi a ušami úbohých varených zvierat nemôžem, ani keby ma krájali. Hodiny a hodiny chodím cez prázdniny po meste len tak, sama, a nemôžem prestať. Najväčšou radosťou sú však kaviarne a káva s cigaretou, tričká bez rukávov, sukne milované, najlepšie s opaskom.

Ku koncu mája sa so svojimi zahraničnými sestrami zabávame otázkou: „Čo urobíš ako prvé, keď sa vrátiš domov?“ Tu je malé štatistické zhrnutie: všetky Európanky začínajú kaviarňou a šálkou espressa. Belgičanky si dávajú čokoládové cukríky, Angličanky dobrú whisky (na verejnosti), Francúzky potom idú do kina. Všade má prioritu hneď po rodine BBQ s pečenými klobáskami. Osobne ma domáce klobásy nikdy nejako nenadchýnali, ale odkedy som v Pakistane a v balíku mi prídu tie mamine, dokážu ma, gýč sem, gýč tam, rozplakať. K bravčovému sa totiž v žiadnom prípade nedostanete, nanajvýš sa vám môže pošťastiť nejaká čínska konzerva.

Piť, či nepiť?
Iná kauza je alkohol. Tu už je islamský dozor benevolentnejší, a dokonca má svoj slang. Keď si jedna z našich prvých moslimských návštev u nás žiadala so zdvihnutým obočím kolu a dostala naozaj kolu, nebolo to správne. Hosť so zvýšeným hlasom nášmu čašníkovi zdôraznil: „Ja som chcel KOLU!“ Ten pochopil a doniesol mu... kolu. Nechápavo sme toto malé extempore sledovali, nerozumejúc ani ň. Rozlúštenie prišlo hneď po odchode vzácneho hosťa. Keď chce niekto kolu, znamená to, že sa má miešať s whisky alebo koňakom. Ak chce niekto 7 UP, môže to byť gin alebo vodka. Ale niektorí naozaj alkohol nepijú.

Novoprišelci niekedy naivne predpokladajú, že napríklad v medzinárodných hoteloch sa zákaz podávania alkoholu vzťahuje len na moslimov. Zábavnú historku mi rozprával známy. Na jednej veľmi srdečnej párty sa zoznámil s manažérom veľkého a dôležitého islamabadského hotela, a tak sa tam po nejakom čase vybral s kamarátom na pivo. Manažér predpokladal, že sú predsa medzinárodný hotel a podávanie alkoholu je tam úplne normálna záležitosť. Z jedného pohára piva však bola celá konšpiratívna akcia. Zaviedli ho do nejakej pivnice, tam ho aj s kamarátom zatvorili a povedali im, aby čakali. Asi po polhodine im priniesli teplé pivo, bez akéhokoľvek náznaku peny. A čašníkovi sa vraj triasli ruky.
Alkohol si cudzinci síce môžu objednávať, ale majú na to kvóty, s ktorými šikovnejší dokážu skvele obchodovať.

Maku ani zamak
Moju závislosť tvorí ešte jedna komodita, ktorá vlastne vyzerá v kuchyni celkom nevinne. Inak s ňou napríklad v Afganistane bojujú armády a organizujú sa o nej svetové konferencie. Mak je skrátka alfou a omegou víťazstva vo vojne proti terorizmu.

Makovník je mojou ďalšou novou závislosťou, súvisiacou so svetom bez klobásy a bez piva. Keď došli pakistanské zásoby maku, prosila som rodinu, aby po nejakých ľuďoch poslali kilo-dve. Iniciatívne mak zomleli, lebo mlynčeky na mak sú tu úzky profil, zmiešali s práškovým cukrom, aby nezhorkol a chystali sa náklad odovzdať mojim komplicom. Tí však, nakuknúc do vrecka s bieločiernym práškom, hodili spiatočku, že nemajú dosť guráže odpovedať na otázky zvedavých colníkov a vystavovať sa zdĺhavému vyšetrovaniu.

Absencia maku bola témou niekoľkých kuchynských rozhovorov s mojimi kolegyňami, aj keď najmä tie západnejšie nijako nevzrušovala, keďže makové výrobky poznajú len z lekárne. Mak v kuchyni je skrátka naša obľúbená a veľmi výnimočná špecialita.
Ešte za čias makovej hojnosti som napiekla makovníky a núkala nimi miestnych spolupracovníkov. Zavládol zmätok. Dobromyseľne som ich ubezpečovala, že s makom je všetko v poriadku. Nebolo. Moslimovia nesmú užívať nič, kde sa objavia stopy nielen opiátov, ktoré by zahmlievali jasnú myseľ, ale zároveň aj produkty s náznakom akéhokoľvek kvasenia. Produktom kvasenia je totiž tiež nejaké minimálne množstvo alkoholu. (Chemici prepáčia nepresnosti.) A keďže sa kvaseniu kysnuté cesto nevyhne, s ospravedlňujúcim úsmevom som mala makovníky späť. A tak sa teším zase domov, kde si s rozkošou na ulici hodím klobásu s pivom, pôjdem do kina a budem sa s čistým svedomím spíjať mojimi obľúbenými koláčikmi.

Sloboda má skrátka svoje omamné prednosti pre závislých i nezávislých.



Viera Langerová  viac od autora »
Vaše reakcie [13]
:: Súvisiace reklamné odkazy