V Indii ste vždy časťou obrovského davu

Veľa indických pamiatok spadá do tisícročného obdobia medzi rozpadom veľkých impérií na konci 5. storočia a vznikom Mughalskej ríše začiatkom 16. storočia. Počas tohto dlhého obdobia sa India delila na množstvo našim ušiam nič nehovoriacich malých kniežatstiev a miestnych kráľovstiev. Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že neobyčajná rôznorodosť Indie pramení práve v tom období.
Najkrajší chrám v Ellore vznikol v prvej tretine 8. storočia a jeho iniciátormi sú šivaisti Dantidurga a Kršna I., zakladatelia raštrakútovského štátu, ktorý o svoje trvanie bojoval s Čálúkjovcami, Pallávmi i Prátiharovcami.

Nový rok vedľa tisícročí
Deň nášho najväčšieho presunu padol nanešťastie na 30. decembra. Lietadlo striedame trikrát a nakoniec pristávame v Aurangabade, štáte Maharaštra. Tam nás čaká obstarožný taxík a už za tmy nás kamsi dlho-predlho vezie. Nakoniec vyliezame v Ellore, svetoznámom mestečku s obrovským chrámovým komplexom jaskýň.
Ručička na hodinkách ukazuje desať a na moju otázku, kde tu je novoročná párty, krčí čašník v malej reštaurácii nášho hotela plecami. Všade je ticho a po chvíli vypnú prúd. Nesieme si so sebou len fľašu miestneho červeného vína, najdrahšieho, aké mali, ale piť sa, ako vzápätí skonštatujeme, nedá ani pri najväčšej snahe a najhustejšej tme. Syn sa urazene utiahne do postele. Podmienky sú sparťanské, ale hotel Kailas je vraj to najlepšie, čo Ellora môže ponúknuť. Kdesi v diaľke počujeme monotónny spev harekrišnovcov. Vyťahujem prehrávač DVD s filmom Kráľovná. Do tmy zabliká obraz Buckinghamského paláca, obraz bývalého impéria s jeho problémami, takými vzdialenými od všetkého, čím dnes žije jeho „perla v korune“.

Hor sa do chrámovej hory!
Ráno míňame malé obchodíky, predavači mohutne zívajú a vykladajú tovar. Na jednom z nich pyšne visí nápis Internet café. Keď v prítmí medzi fľašami Coca-Coly a Pepsi hľadáme vytúžený počítač, majiteľ bezradne pokrčí plecami. Spojenie nefunguje, čipsy nechceme.
Pred vchodom do komplexu hinduistických a budhistických jaskýň stoja policajti, prechádzame bezpečnostným rámom. Kailas, najväčší monolitný chrám na svete, vytesaný z kameňa priamo do hory, je úchvatný. Imituje pohorie Kailas, kde v Himalájach prebýva boh Šiva. V jeho sivých útrobách lenivo pochodujú pestrofarebné davy, živé ornamenty. Je vysoký 8 metrov a zdobia ho výjavy z indických národných eposov a zástupy slonov a levov. Tvar chrámu pripomína zvrchu voz. Starovekí majstri ho tesali len dlátom a kladivom. Iné nástroje v tej dobe neexistovali. Tesalo sa vždy zvrchu smerom dole. Chrám sa rodil 150 rokov.

Jaskynné chrámy vznikali v Indii už v ranom období, najstaršie zhruba 500 rokov pred n. l. Na celom území je ich asi 1 200, 1 000 z nich je práve v štáte Maharaštra s hlavným mestom Bombaj (oficiálne Mumbai). Nachádzali sa najčastejšie v blízkosti obchodných ciest. Táto časť Indie bola jedným z uzlov spájajúcich Afganistan, Irán, Grécko a Rím. Tvorili ich nielen chrámy, ale aj kláštory obývané mníchmi. Ellora sa pýši troma druhmi kamenných pokladov – budhistickými, tie sú najstaršie, hinduistickými a džainistickými.

Iné náboženstvo – iný zážitok
Po omračujúcom zážitku z Kailasu pokračujeme ďalej. V jaskyni číslo 5, priestrannej a dlhej, sa modlia japonskí budhisti. Pridávajú sa k nim ďalší z celého sveta. Ticho sedíme a počúvame, vychutnávajúc si osobité čaro vznešeného momentu. Koľko ich dnešný človek obrnený iróniou a cynizmom zažije? V budhizme je však niečo svetlé, zbavené akéhokoľvek puritánstva a absolutizmu.
Na prahu každej novej jaskyne stoja jej komerční strážcovia. Jeden vám chce niečo vysvetľovať angličtinou pozostávajúcou z piatich slov, iný drží v ruke zrkadlo, aby vám pomohol nasvietiť tmavé jaskyne pri fotografovaní. Ďalší drží v ruke kľúče a za bakšiš sľubuje niečo špeciálne. Po dvoch hodinách listovania v sprievodcovi a mapovania každej jaskyne sa dostavuje únava. Siestu trávime v neďalekom hoteli.
Popoludní nás v tieni pred jaskyňami vítajú opice. Stádo makakov sa prišlo pozrieť na zástupy zvedavcov. Nechce sa mi veriť, že za dve hodinky, čo sme boli preč, sem dotrielili tisíce ľudí. Školskí výletníci, natešení dedinčania, zástupy dám i pánov, desiatky rodín. V Indii ste vždy – či sa vám to páči, alebo nie – časťou obrovského davu.

Kým budhistické jaskyne boli jednoduché, plné vnútorného sústredenia, harmónie a pokoja, hinduistické sú iné, dramatickejšie, prepletenejšie a neprehľadnejšie. Sochy bohýň majú omnoho telesnejšie akcenty a energetické vibrovanie bubnuje na iné zmysly. Schody vo vnútri chrámov sú akési strmšie, podhľady a nadhľady prudšie. Aj keď neviem. Nie je to len väčším množstvom ľudí?

Poslednou skupinou sú džainistické chrámy z 10. a 11. storočia. Džainizmus (aj džinizmus) je indické náboženstvo, ktoré v mnohom ovplyvnilo budhizmus. Jeho zakladateľom je Mahavira, ktorý hlásal askézu, sebakontrolu a život bez násilia. Jaskyne v Ellore sú poväčšine nedokončené. Sprievodca upozorňuje, že Chhota Kailas, objekt číslo 30, bol pokusom vytvoriť chrám rovnajúci sa hinduistickému zázraku o niekoľko desiatok metrov ďalej.

Unavene pochodujeme domov. Slnko síce zapadá, ale turistov pribúda. Pred hlavným vchodom do jaskýň to vyzerá ako na obrovskom trhu. Všade trúbia motocykle, predavači sa snažia ukoristiť ku koncu dňa čo sa dá, devy vo farebných sárí sa obzerajú a usmievajú. Nikdy som si nemyslela, že pobyt medzi obrovským množstvom ľudí je taký vyčerpávajúci a náročný. Asi si musíme zvykať.