Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ivan Kupka | 2.4.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Čarovanie na hranici

Blank

Na hraniciach sa dejú zaujímavé veci. Slon máva ušami. Uzimené zvieratko sa chúli do klbka a nadobúda tvar gule. Frekventanti anglického kurzu sa učia v hladine alfa. Malý černoško si dáva na hlavu drevený klátik.
Všetci vymenovaní pracujú s hranicou. Slon pohybom uší, ktorých plocha tvorí veľkú časť povrchu jeho tela, odvádza nadbytočné teplo do okolia. Zvieratko zmenšuje teplotnú výmenu tým, že zmenšuje plochu, ktorou sa stýka s okolím. Hladina alfa je stav pohybujúci sa na hranici medzi bdelým stavom a spánkom. A černoško? Je to malý chlapček z púšte Kalahari, ktorý práve odplašil dotieravú hyenu. Tá odhaduje silu svojej koristi podľa výšky. Mohli by sme to povedať takto: Hyena sa nezmenila. Černoško tiež nie. To, čo sa zmenilo, bola hyenina predstava, obraz jej nádejnej koristi. Predstavy, obrazy, vnútorné modely, to sú objekty ležiace na hranici medzi vnútorným svetom pozorovateľa a vonkajšou realitou. Zmeňte hranicu, zmeňte niečo na hranici, a začínajú sa diať veci!

Na hranici môžeme rásť
Predstavme si v duchu peň a jeho letokruhy. Každý z letokruhov je obrazom hranice, cez ktorú strom v ďalšom roku prerástol. Niektoré roky boli pre rast priaznivejšie, iné menej. Strom však používal stále rovnakú, miliónmi rokov osvedčenú taktiku: Keď máš zdroje, prekroč hranicu a posúvaj ju ďalej. Keď zdroje vyschnú, konsoliduj hranicu. A chráň ju.

V populárnom článku o asertivite som sa dočítal, že asertivita je zdravšou alternatívou k agresivite a pasivite. Agresivita sa vraj dá definovať ako nerešpektovanie hraníc tých druhých. Pasivita ako nebránenie svojich vlastných hraníc. Asertivita je z tohto pohľadu efektívnym a citlivým narábaním s hranicami. Tie potrebujeme v medziľudských vzťahoch často prekračovať, no zároveň ich aj chrániť.
Každý tréner asi pozná takzvaný kruh trénovanosti. Ide o schému opisujúcu efektivitu tréningu. Športovec potrebuje na svoj rast postupne zvyšovať zaťaženie. Čoraz viac sa približovať k hranici svojich súčasných možností. Kulturista zvyšuje váhu činiek, maratónec behá čoraz dlhšie trate, horolezec sa aklimatizuje na väčšie výšky. Dobre dávkované dobývanie hranice zaručuje športovcovi lepšie výkony. Ak sa však zaťaženie preženie, prichádza pretrénovanosť, niekedy až kolaps. Kruh sa uzatvára. Hodinky neukazujú 23:59, ale 00:00.

Práca s hranicou
Je užitočné, ak si uvedomíme a pre svoje blaho využijeme základné možnosti práce s hranicou. Hranicu môžeme absolútne otvoriť, môžeme ju, naopak, nepriedušne uzavrieť. Môžeme povoliť pohyb iba jedným smerom – či už dnu, alebo von. Poslednou základnou možnosťou je kontrolovaný a vyvážený tok oboma smermi.
Uveďme si pár príkladov. Ako napríklad stanoviť hranicu medzi rozumovým, plánovitým prežívaním života a vnútornými fantáziami, obrazmi, podvedomými impulzmi? Malo by nás hriať vedomie, že strážcom a správcom hranice sme vždy my. My sa rozhodujeme, či prišla chvíľa, keď hľadáme inšpiráciu, keď čakáme na nápad a sme ochotní oddať sa bezuzdnému snívaniu, či živelnému klikaniu po odkazoch na internete. Keď sme ochotní úplne sa otvoriť. Alebo naopak, potrebujeme splniť dôležitú úlohu a nedovolíme žiadne, ani to najmenšie rozptyľovanie. Skúsení internetoví surferi majú aspoň podvedome jasno, aký je práve veľký ich koeficient blúdenia. Dovolia si venovať neplánovaným odskokom na náhodné, ale zaujímavé stránky desať percent celkového času, dvadsať percent, deväťdesiat, alebo idú priamo na vec, aj keby okolo padal dážď tých najzaujímavejších odkazov?
Extrémne riešenia sú väčšinou rizikové. Veľmi rigidná, alebo naopak – žiadna hranica môžu viesť k prílišnej zásadovosti, sektárstvu, xenofóbii, mentálnej zadubenosti. Alebo naopak, k euforickému polihávaniu v kaluži, bezcieľnemu blúdeniu, ľahkej ovplyvniteľnosti, alkoholizmu či narkománii.

Ranné zore
Staré fotografie z dovoleniek predstavujú niekedy hlavolam. Kladieme si otázku: Čo robí to slnko nad obzorom mora? Vychádza? Zapadá? Vidíme ranné, alebo večerné zore? Akým smerom sa, dočerta, to slnko pohybuje? Našťastie, intenzitu a smer výmeny na našich hraniciach určujeme my sami. Teda... mohli by sme. Skúsme a nechajme sa prekvapiť. Čarovať na hranici je magická vec.



Ivan Kupka  viac od autora »
Vaše reakcie [4]
:: Súvisiace reklamné odkazy