|
Dvadsiataprvá kapitola – Vďaka ti, láska moja, že si
|
|
Lola sa usmiala a pozrela von na štyroch mužov pod basketbalovým košom.
Aj slečna Marplová sa na nich zadívala.
Aj vyše sedemdesiatročný plechový kohút sediaci na streche.
Nedopadlo to až tak zle. Mohlo to skočiť aj celkom inak.
»
|
|
Dvadsiata kapitola – Aby to tak nebolelo, keď ma bude opúšťať
|
|
- Len si poplačte, - povedala mu.
- Ja nikdy neplačem, - povedal on.
- Prečo?
- Nemám na to čas.
- Ach áno. Ste muž, takmer som na to zabudla.
»
|
|
Devätnásta kapitola – Tajomstvá sú ako teplý plášť
|
|
- Prečo ma opúšťa to, čo mám rád? - spýtal sa.
- A vie to, čo ťa opúšťa, že by si chcel, aby to ostalo? – spýtala sa ona.
- Ty si to nevedela?
- Vedela, ale teraz nehovoríš o mne.
»
|
|
Osemnásta kapitola – Vlastná krv
|
|
Na retrogauči pod plagátom znázorňujúcim metabolizmus pečene sedeli vedľa seba Elvis a Teodor v supermanskom kostýme. Teodor mal zatvorené oči a na ušiach slúchadlá Elvisovho diskmena. Elvis ležérne zdvihol ruku na pozdrav, akoby sa nechumelilo a vzal si od docentky kávu.
»
|
|
Sedemnásta kapitola – Diera v srdci ako zrnko ryže
|
|
- Vedel Gregor o tom, že vám prišlo zle, keď od vás odchádzal? – spýtala sa Lola.
Šeri si utrela oči a vysmrkala sa do vreckovky. To nebezpečné meno, meno Gregor, vnieslo medzi ne znovu odstup.
- Čo môže ovplyvniť moja odpoveď? – spýtala sa.
»
|
|
Šestnásta kapitola – To spláchol čas a preliate slzy
|
|
- Ste skvelá žena, - povedala jej Lola.
- Viem to. Ale až posledných desať rokov. Predtým som mala v kuse nejaké komplexy. A strach, že čo si kto pomyslí.
- Žiť treba bez strachu, - povedala Lola.
- Moja reč.
»
|
|
Pätnásta kapitola – Medzi dvomi zrkadlami
|
|
- Sme ako dve figuríny, - povedala. - Také, čo predvádzajú vo výklade scénky z rodinného života. Všetky tragické podkapitolky, jednu za druhou, vôbec sa neodlišujeme, nie je v našej moci tomu sledu výjavov uniknúť.
»
|
|
Štrnásta kapitola – Zajtra vyznanie lásky
|
|
- Neľúb ma. Som sviňa, - povedal.
Aj ja som sviňa, zasmiala sa v duchu ona. Mažem tvoje esemesky. Som zlé dievča. Konečne. Dobré dievčatá sa dostanú do neba a tie zlé tam, kam chcú.
»
|
|
Trinásta kapitola - Život nie je pornofilm
|
|
Strieborná oktávia ho zaviedla pred zdravotné stredisko, čierny peugeot pred fitcentrum, biela toyota pred základnú školu. Smutne banálny život žien s vodičským preukazom. Nič sa neudialo, žiadni policajti, manželia, kávy ani súlož postojačky na nejakom hnusnom záchode.
»
|
|
Dvanásta kapitola - Bosými nohami po sklenených črepoch
|
|
- Koľko toho vypila? - spýtal sa.
- Prečo? - spýtala sa tá stojaca.
- Som lekár a toto sa mi nepáči. Koľko toho vypila?
- Tak sedem tequíl, - povedala jedna.
- Šesť, - povedala druhá.
Pravdu, - povedal on.
- Asi osem, - povedala tá, čo jej držala hlavu.
»
|
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
