Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 4.10.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Odysea neplánovaného rodičovstva

Blank

Ak budete o Nabúchanej čosi v najbližších dňoch počuť, prípadne, ak ste už čosi počuli, pravdepodobne pôjde o marketingové tvrdenie, že Nabúchaná je jedným z najpríjemnejších komediálnych prekvapení roku.

Môže byť, môže, ak vám vyhovuje smiať sa pri komédiách viac dovnútra, ako sa okázalo rehotať navonok.

Lebo Nabúchaná je typ komédie, v ktorej sa len málo kope do prdele a viac sa o tom rozpráva. Vlastne rozpráva sa tam o všetkom a veľmi nevyberane až vulgárne a to je na filme najvtipnejšie. Konverzačná komédia? Áno, ale taká, akú by Woody Allen určite nenakrútil. Inteligentná, ale nie intelektuálna.

On je flákač a povaľač, huliaci všetku trávu sveta, žije z poistky a s podobne disponovanými kumpánmi pracuje na webovej stránke sumarizujúcej nahotu celebrít vo filmoch. Ona je televízna moderátorka, ambiciózna, šikovná, na vzostupe. Ak by ju nepovýšili, tí dvaja by sa pravdepodobne nikdy nestretli. Takto hej, v nočnom klube, kam ona príde oslavovať a on vlastne tiež. Narazia na sebe, preskočí iskra, vzbĺkne plameň a hoci ráno sa už ich nočný opitý sex nezdá ako najlepší nápad, obaja sa otrasú a s tým, že nemajú nič spoločné, sa rozídu. Ona má o traumu viac, on o trofej.

Teraz by mala nasledovať pasáž o tom, ako ona otehotnie a on sa k tomu postaví zodpovedne a budú mať spolu dieťa, ale minimalizujem ju maximálnym možným spôsobom, lebo už teraz je jasné, že príbeh Nabúchanej hádam ani nemôže byť banálnejší a šablónovitejší.

Všetko, čo divák očakáva, stane sa – a stane sa, čo si divák ani netrúfne očakávať, lebo žiadny scenárista a žiadny režisér nie je taký hlupák, aby sa do takejto samovražedne vyčerpanej témy pustil. 

A predsa Nabúchaná funguje výborne, dokonca je uveriteľná. Takéto príbehy sa môžu stať, a môžu sa aj takto ideálne skončiť, hoci každý, komu je domovom cynický dnešok, musí chtiac-nechtiac zapochybovať.  

 

Režisér a scenárista Judd Apatov sa do môjho srdca navždy zapísal pred dvoma rokmi komédiou 40 rokov panic, ktorá je v mojom osobnom rebríčku najlepších filmov, aké som kedy videl, veľmi vysoko. Nabúchaná sa jej kvalitou vyrovná, aspoň formálne, aj keď už teraz viem, že tak vysoko ako Panic sa nedostane. Fundamentálne jej totiž neverím, hoci by som si to veľmi prial. On a ona že sa náhodou spolu vyspia a je z toho šťastný a harmonický vzťah a hneď aj s potomkom? Krásne, ale až taký veľký idealista nie som.

Iné je však na Nabúchanej zaujímavé: rozpor, ktorý je vo filme obsiahnutý. Nabúchaná je film z jednej strany veľmi konzervatívny, forsíruje tradičné, až prežité hodnoty, dokonca sa v ňom dá odčítať posolstvo, ktoré popiera slobodu jednotlivca vzhľadom na vyššie idey. Je dobré a správne zriecť sa svojej individuality, zriecť sa svojho spôsobu života, zaprieť sa a obetovať kvôli rodine a deťom, lebo ony sú jednoducho zmysluplnejšie, ako žiť sám pre seba. A láska? Tej sa dá naučiť. Tento moralizátorský apel však z filmu nijako netrčí, je skrytý za veľmi atraktívnym vizuálom a idealizovanými hrdinami i prostredím.

 

 Na druhej strane, Nabúchaná je kontroverzná skutočné vulgárnymi, ale stále veľmi presnými a veľmi inteligentnými dialógmi a predovšetkým, v zobrazovaní zachádza až tam, kam si netrúfnu ani umelecky omnoho ambicióznejšie filmy. Zjavné to je predovšetkým pri scéne pôrodu, ktorý sa takto postavený pred oči objavuje v americkej komerčnej kinematografii po prvýkrát.    

U nás si s prístupnosťou filmov v kinách nikto nerobí starosti, je však príjemné zistiť, že táto snímka je v americkom prostredí veľmi úspešná, hoci je neprístupná práve cieľovej skupine divákov, ktorá je zodpovedná za najväčšie tržby. Je to troška paradoxné, lebo práve cieľová skupina by mala filmy ako Nabúchaná vidieť.

Namiesto záveru moralizátorský apel. Žijeme vo svete, kde riešením podobných situácií je potrat. Vo filme o nechcenom tehotenstve toto slovko ani len neodznie. Je krásne, keď nás filmy učia.

Nabúchaná, Knocked Up. USA 2007, kino, 129 min.

Réžia: Judd Apatow
Scenár: Judd Apatow
Kamera: Eric Alan Edwards
Hudba: Joe Henry, Loudon Wainwright III.
Hrajú: Seth Rogen – Ben Stone, Katherine Heiglová – Alison Scottová, Paul Rudd – Pete, Leslie Mannová – Debbie, Jason Segel – Jason, Jay Baruchel – Jay, Jonah Hill – Jonah, Martin Starr – Martin, Iris Apatowová – Charlotte, Maude Apatowová – Sadie, Harold Ramis – Benov otec, Joanna Kernsová – Alisonina matka, Steve Carell, Jessica Alba   
Oficiálna stránka filmu: http://www.knockedupmovie.com/



Juraj Malíček  viac od autora »