Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Michaela Malíčková | 25.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Omeškaná hodová kačka

Blank

Pozvali sme celú famíliu na hody. Ako správni vidiečania. Naplánovali sme menu, sľúbili dychovku na námestí. Viac ako týždeň pred veľkým víkendom nastal v dedine podozrivý ruch. Viac sa nakupovalo, o čosi hektickejšie upratovalo a večery bez hrmotného zvuku kosačiek prešli do kategórie nesplniteľného sna. Čudovala som sa, prečo všetci tak skoro začínajú s prípravami. Plánovali sme zľahka začať cez víkend, aby sme sa k tomu nasledujúcemu slávnostnému prepracovali bez vážnejšieho stresu. V piatok večer som pochopila. Cez plot som začula susedu vysvetľovať svojmu nedočkavému šesťročnému synovi, že hody sú až v nedeľu, že v sobotu ešte sesternica nepríde a na pečenú hus sa bude musieť ešte dvakrát vyspinkať, ale že keď bude dobrý, pôjdu na kolotoče už zajtra. V panike som sa utekala hanbiť do najtmavšieho kúta domu a po niekoľkých hodinách odhodlávania som obtelefonovala celú rodinu, aby som im vysvetlila, že pozvanie samozrejme platí, ale dychovka ani húsenková dráha, autíčka či streľba zo vzduchovky nebudú, lebo ešte predsa len nie sme praví vidiečania a termín našich hodov sme splietli o týždeň. Skúsená kolegyňa ma potom poučila, že termín hodov sa neurčuje podľa toho, ktorý víkend je bližšie k menu svätca, ktorému je zasvätený kostol, ale vždy a bez výnimky to musí byť víkend pred meninami.

Pravdu povediac, nikto z pozvaných nestál ani o dychovku, ani o kolotoče, takže časový posun nikomu neprekážal. Pointou celého stretnutia bola aj tak pečená kačica s lokšami a dusenou kapustou. Rozhodla som sa dodržiavať hodovú tradíciu práve pre toto ťažko stráviteľné nezdravé jedlo. Barbarské, viem, ale som mestské dieťa, ktoré sa dostalo k tradičným ťažkým vidieckym jedlám len výnimočne, a možno aj preto nimi dodnes rada vypĺňam môj jedálniček. Manžel síce ohŕňa nos, ale nakoniec si vždy pochutí. Pečené kačice preňho nie sú sviatkom, v detstve ich mal aspoň raz do mesiaca a musím priznať, že svokrina dlhoročná prax v ich pečení prináša skutočné chuťové blaho. Tá naša tohtoročná hodová kačica sa jej nápadne podobala, ale k pravej pointe nám chýba ešte pár rokov skúseností.

Prvá fáza – oškvarky s pečienkou
Prvý krok: kúpte kačicu, najlepšie s drobkami, lebo tie vám dávajú prísľub na pečienku. Tú si môžete pripraviť zvlášť spolu s kúskami zvyšného tuku a tučnej kože z krku, ktorú nakrájate, vypečiete z nej tuk (na začiatok môžete trošilinka podliať vodou, aby nezhorela) a pripravíte oškvarky. Predtým, než sú úplne hotové, priložíte k nim do kastrólika pečienku a chvíľku prikryté povaríte. Po vychladnutí dajte stuhnúť do chladničky a potom, kedykoľvek máte chuť, natrite si chlieb s masťou, rozložte naň oškvarky a kúsky pečienky. Nezabudnite posoliť. Nakrájajte si k tomu rajčinu. Takto mi to od detstva pripravovala moja mamka a moji najbližší vedia, že sa so mnou neradno o túto dobrotu deliť.

Druhá fáza – svokrina pečená kačica
1 kačica
soľ
desaťstupňové pivo

Kačicu treba umyť a zväčša aj dočistiť. Keď vám zvyšky peria nejdú samy od seba, doprajte mŕtvemu vtáčaťu trocha priameho ohňa a kožu opáľte. Kuchyňu riadne vyvetrajte a kačku výdatne nasoľte. Vytrite ju soľou zvnútra, vymasírujte zvonka a odložte ju na noc do chladničky. Na druhý deň pred pečením nechajte zovrieť vodu vo veľkom hrnci a počas vrenia doň ponorte kačku ani nie na minútku. Mäsko sa zvonka zatiahne a lepšie si udrží šťavnatosť. Prebytočná soľ sa zmyje. Takto pripraveného vtáka položíte na pekáč (ja ho vykladám papierom na pečenie, svokra nie) a nebojácne podlejete vodou (môžete aj tou, v ktorej ste obárali), prípadne aj trochou piva. Kačicu vložíte do vyhriatej rúry a pečiete na maxime asi 25 minút, potom znížite teplotu na 200 °C a počkáte približne 40 minút, keď už na povrchu koža tmavne, a prevrátite vtáka prsiami nahor. Polejete ho výpekom a pečiete ďalšiu hodinku, hodinku dvadsať. Ak máte zvyšnú kožu alebo kúsky mastného (môžu byť aj kuracie), prikryte nimi vrch kačky, aby koža nezhorela. V horšom prípade môžu byť aj kúsky alobalu. Kačku občas skontrolujte a polejte výpekom. Takých pätnásť minút pred koncom už nepolievajte, môžete aj trocha zvýšiť teplotu, aby bola koža pekne hnedá a chrumkavá. Celé pečenie trvá minimálne dve hodiny, rátajte však s individuálnymi odchýlkami závislými od veľkosti a veku vtáka a vrtochmi rúry.  

Tretia fáza – dusená kapusta
hlávka fialovej kapusty
jablčný ocot
soľ, cukor, drvená rasca

Kapustu si môžete pripraviť aj deň vopred podľa rodinného receptu. U nás sa na oleji osmaží cibuľa, pridá sa najemno nakrájaná fialová kapusta, podľa potreby sa priebežne podlieva. Pridá sa soľ a drvená rasca, dusí sa do zmäknutia a dochutí jablčným octom a cukrom. Množstvá sú nevyspytateľné. Skúšajte, až pokým vám nezachutí.

Štvrtá fáza – zemiakové lokše
1 kg zemiakov
30 – 40 dkg polohrubej múky
1 vajce
2 – 3 polievkové lyžice Solamylu
soľ

Lokše robievam podľa mojej mamky, ale svokrine sú rovnako dobré, len v nich nie je vajíčko ani Solamyl. S cestom sa zväčša pasujem ja, hlavne keď sú nové zemiaky, ktoré pohltia raz také množstvo múky. Predvarené zemiaky ošúpem, pretlačím, vymiešam s vajcom, soľou, múkou, Solamylom, vypracujem cesto, vyvaľkám lokše. V tejto časti práce priberám manžela, ktorý sa stará o pečenie. Nakoniec ich z oboch strán omastíme výpekom a zložené servírujeme. Pozor, zje sa ich vždy viac, ako predpokladáte.

Na rok, víkend pred Ladislavom, celý kačkový rituál zopakujeme a posunieme sa o kúsok bližšie k svokrinmu majstrovstvu.  


Michaela Malíčková  viac od autora »
Vaše reakcie [5]
:: Súvisiace reklamné odkazy