Zaujímavé a príjemné

Niekomu lezú na nervy zdrobneniny, iný neznáša ustálené slovné spojenia hip-hoperov, ďalšieho skrúca pri zaťahovaní. Zrejme každý má, pokiaľ ide o každodenný hovorový jazyk, nejaké tie kritické výrazy. Ja som napríklad mimoriadne alergický na dve slová. Pritom úplne banálne; krk dám za to, že aj jedno aj druhé ste dnes už použili.

Zaujímavé. Len toľko povedal pán konzultant, keď som za ním prvýkrát prišiel s mojou diplomovou prácou. Potom to hovoril zakaždým. Teda keď som mal to šťastie a zastihol ho. Raz bol v škole v Trnave, inokedy v škole v Nitre, a keď konečne sedel vo svojej kancelárii, musel som sa postaviť do radu s inými študentmi, ťažko povedať odkiaľ, ktorí od neho tiež niečo potrebovali. Aj ďalšie strany, čo som mu doniesol, boli zaujímavé, aj polovička textu sa mu zdala zaujímavá. Viac nehovoril, iba mi zakaždým odporučil tú istú knihu Umberta Eca o diplomových prácach, alebo nejakú zahraničnú nezohnateľnú literatúru.

A potom prišli obhajoby. Konzultant sa radšej pozeral do zemiakových lupienkov a z oponenta som mal pocit, že ich do mňa nahádže. Tá práca bola, samozrejme, veľké fiasko, to spravodlivo priznávam, ale vtedy som jej fakt úprimne veril. Prejsť som nakoniec prešiel, lebo komu by sa kvôli mne chcelo v auguste sedieť v prepotenej učebni, ale pri slove zaujímavý som odvtedy mimoriadne opatrný. Zistil som, že je vďačnou formulkou, takmer univerzálne použiteľnou v rôznych druhoch spoločností. Niekto vám opíše svoju seminárku, ukáže kvázi umelecké fotky, alebo iné dielo vytvorené vo voľnom čase a čaká vašu hodnotiacu reakciu. Buď je to také ako moja diplomovka a vy dotyčného nechcete uraziť, alebo tomu figu rozumiete a hanbíte sa to priznať. Čo mu teda odpoviete? Ukáž, hm, fakt zaujímavé! A máte pokoj, aj autor je spokojný, môžete si ísť každý po svojom. Omyl, priatelia, skutočnosť býva väčšinou iná, tá horšia.

Príjemné. Tak raz istá slečna zhodnotila cez chat jeden náš spoločný zážitok. Zážitok intímneho charakteru konkrétne. Ďalej sme sa bavili skôr všeobecne; čo bude robiť cez víkend, alebo aké tenisky si mám kúpiť. Na záver už len zopakovala, že to bolo príjemné, dokonca veľmi. Potom sme sa ďalej stretávali v školskom bufete a na prednáškach: bežné debaty, nič výnimočné, všetko v poriadku.

Až raz, pred tými nešťastnými štátnicami, sme sa opili s inou našou spoločnou spolužiačkou. V pokročilej melanchólii som sa jej posťažoval, že zážitok s tou slečnou bol len jednorazový a aká škoda to je. Spolužiačka, tiež v značnom štádiu rozkladu, mi povedala, že čo chcem, keď som bol taký neslaný a nemastný. Kým som sa spamätával, vyklopila celú teóriu o tom, že keby som bol úžasný, nemusíme chatovať, ale pravidelne sa spolu tešíme doteraz. V opačnom prípade, ak by som úplne zlyhal, už sa na mňa v živote ani nepozrie. Takto, keď som bol taký nejaký nijaký, ma vedie akurát tak ako možného kandidáta pre prípad krízy, alebo pauzy medzi dvoma vážnymi vzťahmi. Prídavné meno príjemný je teda skoro z tej istej kategórie ako zaujímavý. Treba však dávať pozor na kontext jeho použitia, preto býva zákernejšie. Ak vám niekto zaželá príjemný večer, nemusí to byť to isté, ako keď sa lúčite so svojou spoločníčkou/spoločníkom a dozviete sa, že večer s vami bol príjemný.

Preto teda pozor na slová a hlavne na ich podtexty. A nezabudnite hneď prví traja napísať, že tento článok (ne)bol zaujímavý a ako (ne)príjemne ste sa pri jeho čítaní cítili.