Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ľuboš Vodička | 18.4.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nehynúca legenda československého turizmu

Blank

Byť bohatý, štedrý, odvážny, mať fantáziu, umelecké cítenie. Všetkými týmito vlastnosťami oplýval rod Lichtenštajnovcov. Investori, vďaka ktorým vznikol Lednicko-valtický areál. Perla južnej Moravy, zapísaná na listine svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Namiesto prekládky trate prekreslenie hraničnej čiary
Krajinársky skvost zaberá najzápadnejšiu časť Dolnomoravského úvalu. Protiváhu dvom rovnocenným mestským centrám, Ledniciam a Valticiam, tvoria dve skupiny rybníkov. Lednické rybníky. Medzi sebou, doslova popretkávané architektonickými dielami barokového, romantického a novogotického slohu. Budovanie areálu neobsiahlo len stavebné diela, ale aj terénne úpravy krajiny. Vznikali rybníky, vodohospodárske objekty, parky a aleje (napríklad 6 km dlhá Bezručova aleja spája Lednice s Valticami). Dobudovanie areálu do dnešnej podoby trvalo skoro 300 rokov. Jedna z historických kuriozít spojená s Lednicko-valtickým areálom súvisí s jeho polohou v blízkosti rakúskych hraníc. V roku 1920 územie smerom na juh od Mlýnského, Prostředního a Hlohoveckého rybníka, polovica Hraničného zámečku a mesto Valtice patrili spolkovej krajine Dolné Rakúsko. Saintgermainská dohoda scelila areál a jeho územie pririekla novovzniknutej Československej republike. Dôvodom tohto rozhodnutia nebolo zohľadnenie krásy a jedinečnosti stavieb a krajiny. Dôvod bol prozaickejší. Ekonomický. Po skončení 1. svetovej vojny a vytýčení hraníc Prvej republiky viedla časť železnice Břeclav – Hrušovany rakúskym územím. Aby sa do budúcnosti predišlo zbytočným problémom s vynútenou prekládkou trate, všetko sa vyriešilo prekreslením čiar na mape.

  
Lednicko-valtický areál                         Mlynský rybník                                    Valtice
  
Tri grácie                                              Kaplnka sv. Huberta                              Rendezvous

Krátky okruh po najzaujímavejších dielach
Najspoľahlivejší spôsob, ako sa zoznámiť s areálom, je využiť niektorý z turisticky značkovaných chodníkov. Či už pešo, alebo na bicykli, v oboch prípadoch strávite niekoľko príjemných hodín prehliadkou zaujímavého krajinného celku. Pre návštevníka, ktorý sem príde prvýkrát, je najvhodnejšie začať prehliadku pri železničnej stanici v Lednici. Tu sa začínajúci okruh meria asi 20 km a prevedie návštevníka popri väčšine najzaujímavejších architektonických a umeleckých diel. V krátkom súhrne si predstavíme aspoň niektoré z nich.

U troch grácií (1825) je polkruhový empírový zámok, ktorého strop podopiera 12 iónskych stĺpov. V priestore medzi nimi sa nachádzajú plastiky inšpirované antickou mytológiou. Dominantou priestoru pred zámkom je súsošie bohýň Athény, Artemidy a Afrodity. Celá kompozícia pôsobí ako divadelné javisko, na ktorom návštevníkovi čoskoro niekto podstrčí „jablko sváru“ a on bude musieť svojou voľbou spôsobiť novú trójsku vojnu. Autorom projektu bol J. K. Engel.

Cesta ďalej vedie okolo empírovej hospodárskej budovy Nový dvor, ktorá tak, ako v čase svojho vzniku, aj dnes slúži ako chovná stanica jazdeckých koní. Projekt J. Hardtmutha zrealizovali v roku 1809. Spolu s J. Kornhäuselom sú považovaní za otcov celého areálu.

Novogotická pieskovcová Kaplnka sv. Huberta (1855), doplnená o barokových anjelov, pôsobí trochu nepatrične na malej lúke uprostred nížinného listnatého lesa. Stačí si však spomenúť, že sv. Hubert bol patrónom poľovníkov, že poľovačky boli jednou z najobľúbenejších činností tunajších pánov a umiestnenie svätostánku prestáva byť záhadou.

Dianin chrám alebo tiež Rendezvous (1810 – 1812) je empírová stavba, ktorú by ste na tomto mieste očakávali ešte menej ako predošlú kaplnku. Tvarovo napodobňuje víťazný oblúk so štyrmi mohutnými stĺpmi s korintskými hlavicami. Fasáda je bohato zdobená reliéfmi s loveckými scénami. Interiér sprístupnili ako múzeum a návštevník má v prípade dobrého počasia možnosť obzrieť si z najvyššieho poschodia širšie okolie areálu.

Rovnako monumentálne a neobvykle sa čnie nad obcou Úvaly objekt Rajstna alebo Kolonáda (1817 – 1823). Na vrchole 270 metrov vysokého kopca ležiaceho v tesnej blízkosti štátnej hranice je stavba, ktorú označujú za vizuálny protipól minaretu lednického zámku. Inšpiráciou pre súbor 24 korintských stĺpov, doplnený o štyri sochy lichtenštajnských kniežat, bol viedenský Schönbrunn. Interiér okrem občerstvenia v malej kaviarni ponúka ďaleké výhľady na areál, Mikulov a Pavlovské vrchy, Malé a Biele Karpaty.

  
Kolonáda                                              Hraničný zámoček                                Hraničný zámoček
  
Lednický zámok                                   Lednický zámok                                    Lednický zámok

Pravdepodobne jediná stavba, ktorá svojou polohou a vizuálnym stvárnením neprekvapí, je Hraničný zámoček (1826 a 1827). Leží na západnom konci Hlohoveckého rybníka. V čase stavby stredom jeho dvora prechádzala hranica medzi markrabstvom moravským a arcivojvodstvom dolnorakúskym. Odtiaľ pochádza názov a nápis na čelnej stene túto skutočnosť pripomína dodnes.

Najhonosnejšie pamiatky však ukrývajú mestské centrá areálu. Mesto Valtice. Od 17. storočia do roku 1945 boli rezidenčným sídlom rodu Lichtejnštajnovcov. Zámok, pôvodne opevnenú stavbu, ktorú po tridsaťročnej vojne z veľkej časti zbúrali, postavili v barokovom slohu v prvej polovici 17. storočia. Dnešná podoba je dielom Domenica Matinelliho, bratov Tencallovcov a J. B. Fischera z Erlachu. Zámok dopĺňa nádherný park, ktorý vznikal na začiatku 18. storočia. Na celej ploche sa nachádzajú rôzne plastiky a polohou v mierne vlnitom teréne sa vymyká zažitej predstave zámockých parkov rovných ako stôl. V tesnom susedstve zámockého areálu je dvojvežový jednoloďový Kostol nanebovstúpenia Panny Márie. Pekná ranobaroková stavba, ktorá spolu s novorenesančnou radnicou, morovým stĺpom z r. 1680 a štylizovanou studňou tvor

Ľuboš Vodička  viac od autora »
Vaše reakcie [18]

:: Súvisiace reklamné odkazy