Dahlia, čierny kôň našej ponuky

Režiséra Briana De Palmu nemám rád, nie jeho osobne, skôr jeho povesť režisérskeho velikána či nebodaj klasika. Nakrútil síce zopár dobrých až výborných filmov (Carrie, Scarface, Nepodplatiteľní, Carlitova cesta), ale priemerných, podpriemerných a slabých je jednoznačne viac (Misia na Mars, Hadie oči, Obete vojny, Ohňostroj márnosti, Zúrivosť, Obsession a hocičo ďalšie). Možno by mi to neprekážalo, ak by tak okato nevykrádal Hitchcocka vždy, keď sa pokúša do svojich filmov dostať napätie či tajomstvo. Lenže on ho vykráda, takže zostaňme pri tom, že De Palmu nemusím, ba priamo sa mu vyhýbam.

V prípade Čiernej Dahlie bolo vyhýbanie chybou, lebo hoci je to čistý De Palma, film ma príjemne prekvapil, na dvoch miestach nadchol a v konečnom dôsledku sa mi páči tak veľmi, že DVD som si kúpil skôr, než sa objavilo ako príloha v časopise. Čierna Dahlia je poctou detektívkam drsnej školy, vznikla podľa literárnej predlohy Jamesa Ellroya a podobne ako L. A. Prísne tajné sa pokúša na filmové plátno vrátiť poetiku filmu noir, len bez toho, aby otrocky kopírovala jeho výrazové prostriedky. Príbeh údajne vychádza zo skutočnosti – jeho zápletku tvorí extrémne brutálna vražda začínajúcej herečky, zaujímavejšie na ňom však je, ako stiera hranice medzi realitou a filmovou predstavou o nej. Dej lokalizovaný do Hollywoodu tridsiatych rokov totiž na jednej strane pôsobí ako štylizovaná filmová fikcia, na druhej je realistickým pokusom zachytiť dobovú atmosféru Hollywoodu zlatého veku – teda presne tú atmosféru, ktorá inšpirovala ako prvé detektívky drsnej školy, tak samotný film noir.

Ostrieľaní policajtskí psi, ktorí nikdy nejdú ďaleko po drsnú hlášku či pár faciek, osudové, krásne ženy opradené tajomstvom, zločin a nad tým celým komplikovaná sieť intríg a tajomstiev, ktorú nemožno rozpliesť, dá sa len roztrhať. Ak by takéto niečo dnes nestálo na presvedčivých hereckých výkonoch, sotva by sme to dokázali stráviť celkom bez irónie a sarkazmu. Preto je na Čiernej Dahlii, samozrejme okrem vizuálnej stránky, najzaujímavejšie jej herecké obsadenie a až subtílne De Palmovo vedenie hercov.

Netreba očakávať komplikované charaktery ilustrujúce i najjemnejšie psychologické nuansy ľudských osobností, dramatické vzťahy sa, naopak, rodia z priamočiarej konfrontácie na dreň okresaných typov. Na jednej strane Josh Harnett a Aaron Eckhart, proti nim, ale aj tak trocha s nimi Hilary Swanková a Scarlett Johansonová. Ak sa medzi nimi deje čosi, čo až iskrí, tak nie preto, že bravúrne hrajú kohosi iného, ale preto, že nehrajú, len sa tvária. V príbehu iného typu by to bola fatálna chyba, ale v Čiernej Dahlii to nádherne funguje.

Čo, žiaľ, nefunguje úplne hladko, je paradoxne príbeh. Treba sa naň chcieť dívať, inak to môže byť tortúra hraničiaca s nekonečnou nudou. Ak je kriminálka nudná, ťažko sa to odpúšťa. Čierna Dahlia má našťastie tú výhodu, že môže absenciu jasného dramatického oblúku vydávať za svoju prednosť. Tak to predsa tzv. „divácky náročnejšie“ filmy robia a málokomu to prekáža. 

Čierna Dahlia,The Black Dahlia. USA – Nemecko 2006, film na stiahnutie, 121 min.

Réžia: Brian De Palma
Scenár: Josh Friedman podľa literárnej predlohy Jamesa Ellroya
Kamera: Vilmos Zsigmond
Hudba: Mark Isham
Hrajú: Josh Hartnett – Dwight „Bucky“ Bleichert, Scarlett Johanssonová – Kay Lakeová, Aaron Eckhart – Lee Blanchard, Hilary Swanková – Madeleine Linscottová, Mia Kirshnerová – Elizabeth Shortová, Mike Starr – Russ Millard
Oficiálna stránka filmu: http://www.theblackdahliamovie.net/