Pes, ktorý šteká, nehryzie

Keby malo byť predstavenie Stamina report verejne odvysielané, 90 % zvuku by tvorilo len pípanie. Uverejniť text by znamenalo toľko vybodkovaných výrazov, že by sa stal nečitateľným.

Scénický koncept predstavenia totiž pozostáva z mozaiky blogov, príspevkov a zápiskov jedného z užívateľov komunitného webu kyberia.sk s nickom Stamina. Staminova literárna koncepcia stojí na všadeprítomnej vulgarite, póze hnusu, odporu, netolerancie a odsudzovania. Koncept vulgarity ako vyjadrenia emotívneho odporu proti všetkému a každému. Jednoducho Staminove texty sú jedným veľkým hyperbolovaným absurdným pi...ungom, ako sám túto socio-kreatívnu činnosť nazýva. Nevýhodou je, že popri zaujímavej koncepcii je táto tvorba po obsahovej stránke už po dvadsiatich riadkoch nudná.

Prekvapenie z predstavenia Stamina report vyplývalo práve z toho, že nudiť neprestalo. Napriek nedostatočnej miere textu v rámci schopnosti šokovať či gradovať bolo divadelné predstavenie jedným zaujímavým dynamickým emotívnym zážitkom. Herecké trio Danková-Puchovský-Tabaček dokázalo divákom, že obavy z nadchádzajúcej hereckej generácie sú úplne zbytočné. To, čo v rámci Staminových blogov vzbudzuje pocit iba určitého literárneho zapózovania ? la Bukowski, dostáva paradoxne až na javisku prostredníctvom hereckej trojky autentický ráz.

Scénické výstupy pi...ungov sú nasmerované na skutočne rôznorodé objekty – voči spolubývajúcim, spolucestujúcim, chodcom, ktorí sa rozťahujú na chodníku, ženám, ktoré nedržia diétu, či voči ženám, ktoré držia diétu. V rámci predstavenia však atmosféra odmietnutia a úbohosti, ktorou sú objekty zaplavované, nakoniec dopadá na samotného nadávajúceho. Ako sa uvádza v programe predstavenia: „zdanlivo neprimerané a extrémne prejavy ľudí vo vzťahu k spoločnosti tak odkrývajú neznesiteľnú bolesť samotných postáv, ktorej artikuláciou a posledným prejavom vzbury a akejkoľvek sily je práve samotný exces a ne-komunikácia“.

Aj napriek tomu, že pre chorobu (konkrétne režiséra E. Kudláča) sa v trenčianskom klube Lúč predstavenie odohralo bez videoprojekcie, scéna a jej usporiadanie boli dostatočné, aby dokázali zaujať: pohranie sa s divadelným priestorom, v ktorom bolo vymenené javisko s hľadiskom, či bitevné pole na pravej strane scény, pozostávajúce z desiatok „cínových vojačikov“, ktorí však namiesto uniforiem a zbraní majú civilné oblečenie a tašky.

Propagačné lákače tohto predstavenia však stoja na nie príliš pevných základoch. Pojem kultovosť, ktorý je prezentovaný v rámci predstavenia na základe diskusie na kyberia.sk, sa zdá trochu prehnaný. Ako sa vyjadril jeden z účastníkov diskusie, „keď sa o niečom diskutuje, ešte to neznamená, že je to kultové“. Stamina report je osobitým divadelným predstavením so svojráznou poetikou a dynamikou, ktoré je určite zaujímavé navštíviť. Avšak dojem predstavenia je ako porekadlo o psovi, ktorý šteká, ale nehryzie. Uvidí sa, či v ďalších dvoch častiach tohto trilogického projektu sa pes aj zahryzne.

Stamina report (Nakŕm hada na svojej hrudi) PART I (sentimentálny koncept)

26. 1. 2008, Klub Lúč (premiéra 13. 12. 2007, Stanica Žilina, réžia: Eduard Kudláč)

Foto: Eva Konečná