Chameleón s kacírskym nadhľadom

Niekedy sa marketingová paľba minie účinkom a zákazník siahne po tom, čo je vyslovene záhadné. Tak som objavil Xaviera Baumaxu. Cédečko pôsobilo dojmom, že je medzi novinkami vyložené omylom. Na prednej strane ustrašený psík-bastard, vnútri rozostrená fotka ležérneho chlapíka s náušnicou. Pochybný dizajn, z ktorého kričalo punkové heslo Urob si sám! Venované Hrabalovi, Kafkovi, ľahkým drogám... To je ono. Len čo predavač priznal, že je to jediný exemplár a nič o hudobníkovi nevie, vytiahol som peňaženku. Oplatilo sa – debut s názvom Fenkám je podľa mňa z Baumaxových albumov ten najlepší.

V tomto seriáli sa venujeme čudným českým pesničkárom. Ak ho otvára Xavier Baumaxa, nie je to náhoda. Tridsiatnik zo severočeského Litvínova je totiž prototypom nového pesničkára-zabávača, ktorý si je dobre vedomý všetkého, čo tu už bolo a myslí si o tom svoje. Xavier, vulgo Xavi, je krátkovlasý buran s citlivou dušou, titulom z pedagogiky a sadou akustických gitár. Skladá intertextuálne pesničkové jazdy a kráľovsky sa pri tom baví. S pivom v jednej, džointom v druhej a gitarou v tretej ruke. „Kultura je plná kultů / Nirvana je plná Kurtů!“ Kacírsky nadhľad, slovné hračky, poetické obrazy, inteligentné paródie. Terčom sa môže stať každý hudobný žáner a prvok popkultúry. Slabomyseľný hip-hop, ručiaci nu-metal aj prekombinovaný džez. Chameleón Baumaxa vie spievať priamo o niečom, to je fakt, ale najradšej si strieľa z toho, ako o niečom spievajú iní.

Občianske meno litvínovského zabávača je príliš tiché, preto si radšej vybral pseudonym podľa veľkoobchodu pre remeselníkov a majstrov, kde istý čas pracoval. Prečo nie? Každej firme prospeje, ak ju bývalý zamestnanec propaguje svojou umeleckou značkou. Teda ak je talentovaný. Inak ho treba zažalovať. Xavier talentovaný je a pokiaľ viem, manažéri Baumaxu ho nežalujú. Ale či si mädlia ruky, to si nie som istý. Pretože tieto pesničky zaváňajú problémom. Nie sú práve politicky korektné a rozhodne neoslavujú konvenčnú sexualitu. „Po nocích lolitám / nabízím molitan“, nôti si pesničkár, ktorého prezývajú bardom úchylákov. V skladbe Pan farář si zase natvrdo podáva cirkevných duchovných. Ako občan krajiny, kde je zámienkou na škandál aj slovná hračka o zhulenom pápežovi, iba neveriacky krútim hlavou.

Na začiatku boli punkové kapely, v ktorých Xavi hrával so svojimi kamarátmi z mokrých štvrtí. Okolo roku 2003 zistil, že si vystačí sám a doslova na kolene vydal spomínaný debut Fenkám. To ešte netušil, že ho bude o pár rokov roky distribuovať spoločnosť EMI. Lokálny exot prerástol hranice okresu a stal sa celorepublikovým objavom. Ošľahaný koncertnými šnúrami pripravil druhý počin Buranissimo forte (2005), na ktorom sa k akustickej gitare pridávajú ďalšie nástroje. Na najnovšom albume Retrofutro (2007) už kapela naberá rozmery orchestra, osamotená gitara zaznie výnimočne.

Súčasťou kultu okolo Baumaxu je fakt, že každý z týchto albumov sa začína navlas rovnako: zvučkou nedeľnej chvíľky poézie. Potom nasleduje pásmo, v ktorom sa striedajú Xavierove kúsky a veršovanky spriaznených obskúrnych poetov. Napríklad ukrajinského básnika Em Rudenka, majstra alkoholicko-erotickej pointy v štýle Egon Bondy.

Xavier Baumaxa je skrátka vzácnym spojením anarchistického zabávača, inštrumentálne zdatného gitaristu a netuctového skladateľa. Udržať rovnováhu však nie je jednoduché. Talent skladať dojímavé pesničky s nebanálnymi melódiami je pokušením, nadhľad sa môže ľahko vytratiť. Pri novom albume už pochybujem. Stále si uťahuje z Davida Kollera? Ak nie a myslí to vážne, tak mi chýba práve irónia. Ak predsa len áno, tak ide zase o akýsi parazitný vzťah. Pretože ak niekoho stále parodujete, tak ho prinajmenšom podvedome uznávate. No uvidíme, s čím príde Xavi nabudúce. Zatiaľ si spolu s ním spievajme: „Táborák songs will never die!“