Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Soňa B. Karvayová | 30.11.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Klobásová vojna a Fínsko k narodeninám

Blank

Keď pred šesťdesiatimi ôsmimi rokmi, 30. novembra 1939, napadol Sovietsky zväz Fínsko, malo ísť o rýchlu, dvojtýždňovú vojnu. Stalin mal 21. decembra oslavovať šesťdesiatku, a tak mal dostať obsadenie Fínska k narodeninám. Nikto neveril, že tristotisíc fínskych vojakov zastaví miliónovú sovietsku armádu. Fíni neboli lepšie vycvičení alebo vyzbrojení (napríklad proti tankom nepoužívali granáty alebo strely, ale kus dreva alebo molotovov koktail, na ktorý fínsky liehovarnícky priemysel uvoľnil vraj viac ako 40 000 fliaš) ako Rusi, mali však niekoľko výhod. Boli na domácej pôde, teda dobre poznali prostredie a terén. Na rozdiel od Sovietov mali biele kombinézy, takže dokonale splývali s prostredím a pohybovali sa rýchlo a nehlučne na lyžiach, kým ich protivníci sa presúvali pomaly a ťažkopádne v kolónach obrnených vozidiel, nákladných áut a koní po úzkych zľadovatených cestách. Fíni, na rozdiel od Sovietov, tiež mohli a používali stratégiu a taktiku, zatiaľ čo Sovieti mohli len počúvať rozkazy zhora, nech boli akokoľvek nezmyselné, inak ich okamžite čakala guľka od veliteľa NKVD. A Fíni tiež mali klobásy.

Zima v tom roku bola tuhá, mínus štyridsať aj päťdesiat stupňov pod nulou bolo vtedy celkom bežné. Kruté podmienky sa dali vydržať, iba ak bolo o každého vojaka dobre postarané. Ruskí vojaci dostávali čaj a čierny chlieb, v chabom oblečení im od mrazu černeli prsty na nohách aj na rukách. Fíni boli v pravidelných intervaloch striedaní, aby si vojaci mohli oddýchnuť a nabrať síl. Poľné kuchyne zabezpečovali výdatné teplé jedlo pre každého. Nazvali to „klobásová vojna“ a v tej nad nepriateľským vojskom naozaj vyhrali.

Zima zalieza pod nechty a aj keď ortuť teplomera neklesá tak nízko ako v čase Zimnej vojny, aj nám prospeje niečo až do morku kostí výživné a horúce, husté a dobré a z jedného hrnca.

Vojenská polievka

Potrebujeme:

- kosti, najlepšie hovädzie
- celé kura
- iné mäso, hovädzie alebo akékoľvek iné, môže a nemusí byť
- rozličnú polievkovú zeleninu: mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák, kaleráb, kel, ale tiež kapustu, ružičkovú kapustu, zelenú fazuľku alebo suchú fazuľu, bôb, cícer, karfiol a tak ďalej, čo dom dá a čo vám príde pod ruku a na chuť
- 2 stredne veľké klobásy
- 3 strúčiky cesnaku
- 2 veľké cibule
- soľ
- čierne korenie
- mletú rascu
- majoránku
- toľko vajec, koľko máme stolovníkov
- starší chlieb pokrájaný na kocky a tesne pred podávaním nasucho opečený na panvici

Do hrnca so studenou vodou vložíme kosti a varíme. Keď voda začne vrieť, pridáme celé kura, prípadne iné mäso, zbierame penu a varíme. Keď už sa pena neobjavuje, pridáme zeleninu, cesnak, cibuľu, klobásy, korenie a soľ. Varíme pomaly asi hodinu, potom pridáme zemiaky a ešte povaríme. Uvarenú klobásu vyberieme z polievky, pokrájame na kolieska a vrátime zase do polievky. Ak sme do polievky pridávali aj iné mäso, vyberieme ho a tiež pokrájame. Kura vykostíme a pokrájame alebo potrháme na menšie kúsky a vložíme zase do hrnca. To isté môžeme spraviť aj so zeleninou. Ak všetci stolovníci majú radi vajíčka v polievke, teraz opatrne, aby sa nerozliali, rozbijeme do polievky toľko vajec, koľko je stolovníkov. Keď sa vajcia „zatiahnu“, polievku odstavíme zo sporáka a môžeme servírovať. Ak však niekto nemá rád vajcia v polievke, môžeme vajíčka rozklepnúť priamo do porcie toho, kto ich rád má.

Podávame na kockách opečeného chleba. Pre lepšiu autenticitu z nejakej hnusnej misky, najlepšie z ešusu. Ešus neumývame, iba vytrieme chlebom a posunieme ďalšiemu stolovníkovi.

Keď raz v noci sovietska armáda prudkým útokom prelomila frontu a Fíni sa museli náhle stiahnuť, sovietski vojaci narazili na fínsku poľnú kuchyňu s uvarenou večerou. Vojaci zostali úžasnou vôňou teplého jedla, aké nezažili už niekoľko dní a možno aj týždňov, celkom omámení. Zabudli na útok a vrhli sa na jedlo, vliezali do kotlov a napchávali sa klobásami. Fínom stačilo, aby mierili na poľnú kuchyňu. Všetkých ich tam v noci postrieľali. Bolo to kruté, ale taká je vojna. Aj tá klobásová. Snáď sa tým sovietskym vojakom išlo do neba s teplou polievkou v bruchu o niečo ľahšie.



Soňa B. Karvayová  viac od autora »
Vaše reakcie [39]
:: Súvisiace reklamné odkazy