Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 20.11.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nočná mora každého herca a niekoľkých divákov

Blank

Šialené nožničky sú komédiou s kriminálnou zápletkou, nemeckého autora Paula Pörtnera, ktorá má namiesto scenára 350-stranový manuál, ako ju hrať. Dve tretiny hry totiž herci nehrajú podľa presného scenára, ale podľa toho, ako reagujú diváci. To môže znieť lákavo pre divákov, ktorí v detstve radi kričali na divadelné bábky, kde sa skrýva zlý vlk, menej lákavo to bude znieť divákom ako Juro Malíček, ktorí nemajú radi, keď ich v divadle priamo oslovujú a zapájajú do hry. No a pre hercov, ktorí nemajú dar pohotovo reagovať a improvizovať, to musí byť priam nočná mora.

Všetko sa odohráva na jednej jedinej scéne v kaderníckom salóne s niekoľkými účinkujúcimi postavami: majiteľom salónu, kaderníčkou, záhadným starožitníkom, bohatou paničkou a dvoma policajtmi, ktorých totožnosť sa odhalí hneď, ako sa nad kaderníctvom stane vražda klavírnej virtuózky. Väčšina prítomných mala dosť dobrých dôvodov zabiť ju. V tej chvíli, po mierne nudnom a zdĺhavom – ale pre to, čo bude nasledovať, nevyhnutnom – úvode sa konečne začína pre diváka zábava a pre hercov poriadna makačka. Po oznámení vraždy začína detektív v podaní Dušana Szaba (alternuje Štefan Kožka) rekonštruovať, čo sa v salóne udialo, a to tak, že žiada o pomoc publikum, aby potvrdilo, vyvrátilo resp. doplnilo slová podozrivých. Diváci tiež môžu klásť rôzne zákerné aj nezmyselné otázky a herci na ne musia pohotovo reagovať. Diváci si napokon odhlasujú vraha a podľa výsledku hlasovania herci predstavenie dohrajú. Podľa zmluvy s vlastníkmi autorských práv je údajne absolútne zakázané, aby v hľadisku sedeli diváci s dohodnutými narážkami či otázkami.

Najväčším prekvapením večera bol pre mňa osobne skvelý herecký výkon Petra Kočiša, ktorý hral homosexuálneho majiteľa salónu. Neprekročil mieru vkusu a trápnosti, ako to býva zvykom pri stvárňovaní homosexuálov, a zo všetkých postáv pôsobil najprirodzenejšie a najpohotovejšie.

Podľa informácií tvorcov zmluva s majiteľom práv nariaďuje aj obmieňanie textov v závislosti od mesta, v ktorom sa predstavenie koná. Takže salón sa nachádza v centre Bratislavy, počas predstavenia padne mnoho mien slovenských celebrít a politikov a tiež zopár narážok na aktuálne bulvárne aj politické kauzy. To pravdepodobne zaručuje dlhodobý divácky úspech všade, kde sa predstavenie hrá. V Bostone sa dokonca hrá nepretržite od roku 1980, čím sa stalo najdlhšie súvisle hranou inscenáciou v USA a zaslúžilo si aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Niektoré narážky na slovenské pomery sú vskutku vtipné, niektoré pochopí len blízky okruh priateľov a známych, iné zas len náruživý čitateľ slovenského bulváru. Dlžno dodať, že mne osobne mnohé lokalizácie predsa len pripadali zbytočne násilné.

Nie je to predstavenie, po ktorom vám v mysli zostane mnoho nevypovedaných otázok na spracovanie, rozhodne však patrí k tomu lepšiemu, čo máme v rôznych slovenských divadlách možnosť vidieť pod označením komédia.

Divadlo Nová scéna: Šialené nožničky
Réžia: Svetozár Sprušanský
Preklad: Alexandra Ruppeldtová, Danica Haláková
Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková
Účinkujú: Silvester Spišiak: Dušan Szabó/Štefan Kožka, Tony Kulma: Peter Kočiš/Marcel Ochránek, Eduard Wachtenberger: Marek Majeský/Ján Mistrík, Michal Tomčík: Juraj Hrčka/Erik Peťovský, Pani Hagyariová: Jana Valocká/Lucia Vráblicová, Barbara Markusová: Zuzana Moravcová/Karin Olasová

Premiéra: 16. a 17. 11.2007



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [5]