Nezakazujte babičke, aby s deťmi hovorila po záhorácky

Každý rodič chce pre svoje deti to najlepšie. Aby bolo krásne, zdravé a ak nie geniálne, tak aspoň všestranne vzdelané a rozvinuté. Veľa rodičov si kladie otázku, ako podporiť svoje deti v ovládaní jazykov. A akým spôsobom s touto bohumilou činnosťou začať. Dovoľte mi uviesť pár tipov a príkladov.

Pokus číslo jeden. Pani učiteľka
Pani Marika mala za sebou úspešnú kariéru učiteľky. Dlhé desaťročia učila na základnej škole prváčikov a učila ich veľmi dobre. Ešte po rokoch ju bývalí žiaci z diaľky zdravili. Keď sa stala babičkou, rodina sa dohodla, že Marika naučí vnučky svoj rodný jazyk – maďarčinu. Pani učiteľka sa dala do práce. Kúpila každej z vnučiek malý notes a začala vyučovať. Na hodine vždy prebrala päť slovíčok. Tie sa zapísali do notesa. Na druhej hodine boli deti zo slovíčok odskúšané a dostali jednotky.
Dnes majú už obe deti nad pätnásť. Z vyučovania si pamätajú asi tak len veľkosť svojich jazykových notesov. A tiež to, že po tretej hodine ich to úplne prestalo baviť a domáca jazyková škola zanikla.

Pokus číslo dva. V rodine je rodený hovorca
Pani Marika mohla využiť metódu, ktorá sa dávno používa v iných rodinách. Mala s vnučkami odmalička hovoriť len a len v cudzom (pre nich cudzom) jazyku. Toto riešenie je vhodné práve vtedy, ak jeden z rodičov alebo starých rodičov má pravidelný, takmer každodenný kontakt s deťmi a cudzí jazyk je jeho rodným jazykom.
Výsledky takéhoto prístupu sa od rodiny k rodine rôznia. Všetky deti si osvoja jazyk pasívne, hovorenému jazyku rozumejú. Mnohé jazyk aj aktívne používajú, nie však úplne všetky. To závisí od toho, ako často sa s daným členom rodiny stretávali, aký mali k nemu citový vzťah, čo iného dôležitého sa v rodine dialo.
Môžeme metódu „jeden rodič hovorí s deťmi po anglicky“ uplatniť, aj keď nie je dotyčný rodič Angličan? Úspech by sme mohli mať, ak rodič predtým strávil v Amerike povedzme tri až päť rokov a aj dnes má stále živý kontakt s jazykom. V opačnom prípade, ak ani jemu jazyk neplynie prirodzene z úst, je otázka, dokedy takéto galeje vydrží. Možno je lepšie, ak na jazykové rozvinutie svojho potomka použije iné metódy.

Ani nárečia nie sú na zahodenie
Vedci zistili, že ak je dieťa v detstve v kontakte s dvomi podobami rodného jazyka – povedzme spisovnou a nárečovou, bude mať výhodu pri štúdiu ďalších jazykov. Nezakazujme preto babičke, aby s deťmi hovorila po záhorácky. Naopak, poprosme ju, aby bola v tomto hovorení dôsledná. Ak žiadneho východniara či Záhoráka v rodine nemáme, môžeme vec vyriešiť aspoň tým, že deťom umožníme prístup k českému jazyku.
Autor tohto článku si spomína na dobu, keď jeho dcéry v predškolskom veku okupovali televízne kanály s rozprávkami. Občas si pozreli aj český, ale prednosť dostávalo rozhodne vysielanie v slovenčine. Jedného dňa však slovenský kanál „náhodou“ z ponuky zmizol. Kontakt detí s českým jazykom sa zrazu zdesaťnásobil. Viacnásobné návštevy kamarátovej dcéry Marušky u nás a návšteva našich detí v Čechách prispeli k ďalšiemu kontaktu s bratským jazykom.

Ale ja chcem dieťa učiť po anglicky. Hneď teraz
Áno, dá sa to. Aj v prípade, keď sme v danom jazyku iba mierne pokročilí. Princíp „jedna osoba, jeden jazyk“ tu zameníme za princíp „jeden kontext, jeden jazyk“.

Predstavme si, že nášmu dieťaťu sa v obchode zapáči gašparko alebo bábika. My mu sľúbime, že gašparka v najbližšej dobe za odmenu dostane. A dodáme, že s gašparkom je veľká sranda, rád sa hrá a navyše hovorí kúzelnou rečou.
To, čo bude nasledovať, by mala byť pre nás pravidelná, premyslená práca. A pre dieťa zasa zaujímavá činnosť, hra, nefalšovaná zábava.
Na prvej hodine gašparko ožije a pozdraví dieťa v cudzom jazyku. Môže v ňom aj čokoľvek hovoriť, my, samozrejme, dieťaťu občas preložíme, o čom je reč. Po prvej hodine stačí, ak si dieťa zapamätá, že nabudúce by mohlo pozdraviť gašparka „hi“ a rozlúčiť sa s ním slovami „bye bye“. To všetko sprevádzané príslušnými pohybmi. Mávaním, hladkaním, poprípade aj zvučnými bozkami.
S gašparkom či bábkou sa dá nielen rozprávať, ale aj prezerať si obrázkové knižky, hľadať hračky, hrať pexeso, dámu, karty, starať sa o psíka, pomôcť mamičke umyť riad. Po čase dokonca chvíľočku pozerať anglickú rozprávku či program BBC – gašparko pozerá, my ho lákame preč od telky, aby sa s nami pohral. A on nás upozorní na jedno-dve slová, ktoré ho v televízii zaujali.

Niekoľko tipov: Uveďte naraz ako nové iba dve-tri slová. Kým nespozorujete, že dieťa im už dokonale rozumie, že ich má zažité, neuvádzajte nové. Napríklad bábka požiada dieťa, aby mu podalo kocku – zelenú, modrú, poprípade žltú. Môže nasledovať schovávačka s kockami alebo iná činnosť, pri ktorej kocky treba rozoznávať podľa farieb. Keď dieťa tieto pojmy suverénne a bez prekladania rozumie, môžeme uviesť ďalšie nové slová. Podľa veku dieťaťa a podľa jeho chuti do hry takto za jedno sedenie uvedieme dve až dvadsať slov.
Rodičia majú väčšinu tendenciu preceňovať množstvo slov, ktoré dieťa zvládne pri jednej hre. A podceňovať výsledok, ktorý sa dá dosiahnuť pri pravidelných, zábavných hrách počas jedného roka.
Pri prvých stretnutiach môže dieťa odpovedať iba pohybom, podaním hračky, reagovaním na pokyn. Nie je nutné, aby rozprávalo v cudzom jazyku.
Ak rodič ovláda jazyk suverénne, môže si dovoliť improvizovať. Bábka môže byť ukecaná a rodič prekladá len to najnutnejšie. Ak je rodič v jazyku iba stredne pokročilý, mal by si každé stretnutie vopred dôkladne pripraviť. Urobiť si plán. Dôležité je zapisovať si, aké slová a spojenia už dieťa ovláda. A na ďalších stretnutiach ich tvorivo opakovať.
Jednoduché slová a spojenia „ahoj“, „áno“, „nie“, „poď sem“, „podaj mi“, „prines mi, prosím ťa“, „poď sa hrať“, „dones mi“, „chceš cukrík (hračku, jesť, piť)?“ pravidelne pri vhodnej príležitosti opakujeme.
Kto má chuť pracovať s deťmi takýmto spôsobom, ďalšiu inšpiráciu nájde v knihe Pomozte svému dítěti naučit se cizí jazyk od autorky Opal Dunnovej.

Ak angličtinu takmer vôbec neovládame
V takom prípade môžeme dieťaťu čítať Rozprávky o dievčatku Girl od Martina Môťovského. Rozprávky sa začínajú v slovenčine, pomaly pribúda anglických slov, posledná rozprávka je už úplne po anglicky. Skôr, ako začneme čítať, mali by sme sa naučiť správne vyslovovať anglické slová z knižky.
Aj keď si myslíme, že celkom dobre vyslovovať vieme, vystríhajme sa tradičných chýb. Znelé spoluhlásky na konci slov vyslovujme naozaj znelo – aby sa „god“ nezmenili na „got“. Nevyslovujme slová „man, rat, bat“ s „e“, ale s skôr s prehlasovaným „ä“. „Man“ a „men“ treba pri vyslovovaní spoľahlivo rozlíšiť. Dieťa nemá možnosť rozlišovať medzi slovami zrakom ako my.
Pri kombinácii oboch chýb by sa z „bad“ , teda niečoho zlého, mohla stať „bet“ teda stávka.
Autor tohto článku je síce skôr zástancom jazykovo nezmiešaných viet a činností, ale niektorí rodičia si prácu s knihou naozaj pochvaľovali.

Ďalšia možnosť – vôbec nevyučujme. Buďme vzorom
Ak má dieťa doma rodiča, ktorý je v hlbokom kontakte s jedným alebo viacerými cudzími jazykmi, je to preň veľká inšpirácia do budúcnosti. Keď si založí vlastnú domácnosť, akosi podvedome pocíti potrebu obstarať si zopár slovníkov a príručiek. Spomenie si na tie, ktoré rodič používal, keď ho žiadalo o radu pri robení úloh a písaní referátov. V ušiach mu bude znieť zvuk anglických či nemeckých piesní, v podvedomí mu ostanú scény z cudzojazyčných filmov. Bude preň prirodz

Ivan Kupka  viac od autora »
Vaše reakcie [6]