Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Autorská súťaž | 11.10.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Ako sa úspešne dostať do Londýna

Blank

Toto je druhý text od autora, ktorý sa uchádza o priazeň našich čitateľov v autorskej súťaži nazvanej Vyhraj svojho redaktora. Kvalitu príspevkov hodnotia výhradne čitatelia bodmi na konci článku. Text je uverejnený bez redakčných zásahov, bez štylistickej a jazykovej korektúry.

Autor textu: Gabriela Matlovičová

Na začiatku stojí rozhodnutie, že si chcete nájsť prácu a pracovať. Chcete byť na tomto svete užitočný a zároveň chcete, aby práca mala úžitok aj pre vás – v podobe primeraného obnosu finančných prostriedkov. Pod primeraným rozumej dostatočný z hľadiska vykonávateľa práce, nie jej zadávateľa. Pričom ide o na slovenské pomery skromného človeka, ktorý nežiada nič iné, len aby mohol normálne žiť, nejaká tá kaviareň, kino, divadlo, koncert po pracovnom čase, nakupovanie kníh v rozumnom množstve – dve tri za mesiac, nákup nevyhnutných odevov, a občas aj tých zbytočných. Nechcete si kupovať ani auto, ani hypotéku zatiaľ nepotrebujete, respektíve predstava, že vám niekto stanoví, že odteraz musíš pracovať tridsať rokov, lebo inú možnosť nemáš, je pre vás desivá. Už aj ten dvojročný paušál na mobil dáva vašej psychike dosť zabrať.

Skrátka chcete žiť na priemernej úrovni, robiť po robote to, čo vás baví a nemyslieť neustále na peniaze. A na to potrebujete plat približne 25000 v hrubom. S tým sa dá celkom pohodlne vyjsť a ešte zostane aj na dovolenku podľa vlastných predstáv. Samozrejme nemáte žiadne záväzky, rodinu, pôžičky, a môžete myslieť len na svoje potreby. Ak teda nepočítame potešenie z nakupovania darčekov pre široké rodinné príbuzenstvo a kamarátov.

Cieľ máte stanovený, už len nájsť niekoho, kto vám ho pomôže naplniť. Po predchádzajúcich skúsenostiach uplatniť sa v odbore, ktorý ste vyštudovali, ste sa už viac-menej zmierili s tým, že týmto smerom cesta nevedie. Nemáte záujem pracovať na polovičné úväzky, pár mesiacov v roku, lepiť svoj príjem z rôznych zdrojov, prípadne pracovať zadarmo ako dobrovoľník. Nemáte na to už ani vek, ani nadšenie, ani zázemie v rodičoch či zabezpečeného priateľa. Povedali ste nie spôsobu života ľudí, ktorí na Slovensku pracujú vo sfére kultúry a tretieho sektora.

Ale aj tak sa ešte úplne nevzdávate a skúšate hľadať aspoň v príbuzných oblastiach. Sem-tam sa vyskytnú na známom portáli pracovné ponuky aj z organizácií, ktoré vás naozaj zaujmú – prieskumné agentúry, vydavateľstvá. Ak v danej organizácii prehliadnu, že nemáte prax v požadovanom smere, ocitnete sa na pohovore. A už sa to začína. Vysvetľovanie prečo ste pracovali tam a nie niekde inde, prečo ste tak dlho po škole neboli zamestnaná, prečo ste sa zamestnali v odbore, ktorý s vašim vzdelaním vôbec nesúvisí, a prečo máte tých part-time jobov tak veľa. A na záver, aké sú vaše platové očakávania. V inzeráte bolo uvedené na tému platu iba dohodou. Naivne si myslíte, že bude nejaké vyjednávanie alebo sa aspoň dozviete, koľko peňazí ponúkajú oni. Vy nakoniec poviete sumu, ktorú si predstavujete na pokojný život, opísaný vyššie, a tým je táto otázka vyčerpaná. Evidentne ste sa sekli o pár tisíc, ale ak by vám dali príležitosť, vedeli by ste sa dohodnúť aj na nižšom plate, lebo ide o prácu, ktorá by vás bavila. Príležitosť ale nepríde.

Za to však prídu na rad praktiky, s ktorými sa len ťažko vyrovnávate. Brigády, ktoré ste mali počas výšky, vyškrtáte a necháte len jednu, z kolónky iné znalosti vyškrtnete, čo by mohlo provokovať a necháte len tie, ktoré ma väčšina ľudí, medzi kurzami sa tiež nájdu aj také, ktoré by tam nemuseli byť. Dokonca pomýšľate na to, čo by sa stalo, ak by ste si zmenili vysokú školu, ekonomická by hádam nikoho nedráždila. S takto upraveným, no nie dokonalým životopisom, sa ocitnete v personálke a z nej je už iba krôčik do výškovej budovy firmy s bielomodrým pásikavým názvom z troch písmeniek. Príjemný mladík z personálnej agentúry vás vyzbrojí zoznamom otázok, ktoré sa zvyknú vo firme pýtať. Dôkladne si ich vypracujete, dôraz kladiete na to, aby ste povedali to, čo chcú od vás počuť, respektíve si myslíte, že to by mohlo stačiť na to, aby boli spokojní aj oni a ani vy by ste sa nemuseli cítiť úplne na nič z toho, čo hovoríte.

Príde deň D a vy čakáte na recepcii na to, kedy si pre vás prídu. Nervozita je značná, napriek príprave si nie ste istý, či budete vedieť, kedy povedať, ktorú odpoveď, lebo vaša angličtina nie je úplne perfektná, a rakúšanka, ktorá s vami bude pohovor robiť, vám asi nepomôže, aj keby hneď chcela. Situácia sa však vyvíja celkom pozitívne, ženská je celkom sympatická, väčšinou aj rozumiete, čo hovorí, na otázky odpovedáte, ako ste sa naučili. Problém nastane pri otázkach o motivácii, o tom prečo chcete túto prácu, prečo práve táto spoločnosť, a aké sú vaše ciele. Vaše dlho pripravované formulácie o tom, že sa chcete zlepšovať v tom, čo už viete a učiť sa veci nové, budovať kariéru, že máte dvojročné skúsenosti v IT firme, že sa zaujímate o internet, že chcete prácu v stabilnej firme, zabijete tým, že sa opovážite spomenúť, že chcete zarobiť aj nejaké peniaze a žiť svoj (s)pokojný osobný život, viď vyššie.

To ste nemali robiť. Postupne sa spolu zamotávate do spleti vyjadrení, ktoré v súhrne znamenajú, že chcú zamestnať človeka, ktorý bude nadšený z toho, že môže každý deň robiť analýzy, stále znova a znova. Niekoho, kto by povedal, že on sa narodil iba preto, aby mohol generovať reporty, a na nič iné nečakal, že to je jeho sen a už aj jeho mama mu v postieľke hovorila, synček ty raz budeš analytik! Celá tá výšková budova je zrejme plná nadšených vykonávateľov úkonov, ktoré sú zmyslom ich života, a keby mohli, budú to robiť aj zadarmo, ale bohužiaľ musia strpieť celkom dobré platy, benefity, firemné akcie. Nechápete, na čo je dobré toto pohovorové divadielko, keď jednej aj druhej strane je jasné, ako sa veci majú. Alebo sa snáď preboha mýlite?

Story o šťastnom zapadnutí do spoločnosti sa zrejme skončí využitím letenky do Londýna zakúpenej za pár korún v akcii, ktorú ste si kupovali pre istotu, keby sa to tu zase raz nedalo vydržať. Síce tam v lepšom prípade budete robiť čašníčku, ale aspoň vás nikto nebude otravovať s otázkami prečo. Zaujímate sa o prácu, tak chcete asi pracovať. Aké jednoduché. Ale pre istotu si doma vytvoríte kompletne nový životopis.

Poznámka redakcie:
Tento text môžete ohodnotiť svojimi bodmi (bodovať môžu len prihlásení používatelia, 1 bod = 10 halierov). Všetky body sa budú kumulovať do jednej sumy, a tú v bodoch dostane autor, ktorého príspevok získa najvyšší počet bodov po odčítaní bodov záporných.

Ďalšie texty do súťaže už neposielajte. Súťaž bola uzavretá 31. 8. 2007. Po uverejnení všetkých príspevkov, ktoré boli doručené do redakcie do tohto termínu, hlasovanie uzavrieme a súťaž vyhodnotíme. Podmienky účasti a pravidlá súťaže nájdete tu.



Autorská súťaž  viac od autora »
Vaše reakcie [20]
:: Súvisiace reklamné odkazy