Nech žije pirátstvo!

Mám rada pocit v reštaurácii, že môžem ochutnať niečo, čo ešte nepoznám. A najradšej mám pocit, keď som sa niekam vrátila dať si obľúbené jedlo. Beriem do rúk jedálny lístok a viem presne, ako to jedlo bude vyzerať, ako bude voňať a ako sa rozloží na chuťových pohárikoch môjho jazyka.

Piracy is a crime! To je titulok spotu, ktorý si vždy odpozerám na začiatku dévédéčka mojich detí Doba ľadová 2. Nono, nono, pajcovať filmy! Nono, nono a všetci to aj tak občas robíme. Lebo sme zvedaví na novinky, lebo sme šetriaci, lebo vždy sa nájde niekto, kto nám „pajcovačku“ podstrčí rovno pod nos.

Sú aj iné pirátstva. Napríklad také, čo sa tvária legálne, a nie sú. (To som si neodpozerala, ale odčítala.) Napríklad, keď inšpektor zo SOZY (Slovenský ochranný zväz autorský) vystaví v breznianskom hudobnom klube Bombura amatérskej gymnaziálnej kapele faktúru asi na 450 Sk, pričom kapelka hrá len svoju vlastnú tvorbu, a to ešte aj bez vstupného. Asi ťažko si bude nárokovať tantiémy, keď za nečlenstvo v SOZE „platí“ už teraz. Raubírstvo, povedala by moja babička.

Pirátstvo je mýtus, legenda. Nielen vďaka Pirátom z Karibiku (hoci skutočne neviem, čo je na tom filme až také úžasné). Tak som si ten mýtus zobrala domov a uchopila ho po svojom. Pretože som zvedavá a od istej doby aj veľmi šetriaca. „Pajcla“ som si dva recepty z dvoch reštaurácií, kde mi mimoriadne chutilo.

Moje obľúbené cestoviny

Potrebujeme:

špenátové tagliatelle
2 ks kuracích pŕs
1 lyžicu dijonskej horčice
šľahačkovú smotanu
zelené olivy
soľ, olivový olej

Cestoviny si vyvaríme podľa tradičnej receptúry (minutáž na obale), scedíme a vložíme do misy. Pridáme zelené olivy.

Kuracie mäso si nakrájame na plátky, posolíme, pridáme dijonskú horčicu, premiešame a orestujeme na olivovom oleji. Keď je mäsko hotové, pridáme šľahačkovú smotanu a necháme raz prevrieť. Nalejeme na cestoviny s olivami (dôležité je, aby olivy boli už na cestovinách a preliali sa horúcou mäsovo-omáčkovou zmesou). Premiešame a podávame.

Arménsky šalát

Potrebujeme:

mrkvu (7 – 9 väčších kúskov, kto má výdrž, i viac)
cesnak (3 strúčky)
kyslú smotanu
zelené olivy
soľ

Mrkvu nastrúhame na tenkom strúhadle. Je to desivá, nudná, zdĺhavá a odporná práca, ktorá, zdá sa, neberie konca. Treba len vydržať! Ak sa prederiete cez poslednú mrkvu, čaká vás už len lahodné vmiešanie prepasírovaného cesnaku do kyslej smotany. Dresing posolíme (výdatne, mrkva býva väčšinou sladkastá), nalejeme na mrkvu a dobre vymiešame. Podávame s hriankami a olivami.

Na svoju česť vyhlasujem, že mi to doma chutí rovnako ako v reštauráciách a že som pri tomto pirátskom počine využila len svoju chuťovú pamäť. Ak mi začne vynechávať, už to nikdy neurobím!