Francúzi to zbožňujú, budete aj vy

Som už dosť veľké dievča, ale na svete stále existuje príliš veľa vecí, ktoré nechápem. To by nebolo najhoršie, moja nechápavosť naráža na módne trendy, ktoré pribúdajú s každou sezónou a každá módna sezóna sa skracuje a takto pribúdajú ďalšie okolnosti, ktoré nechápem. Nakoniec umriem ako úplný prostáčik.

Myslela som si, že spodná bielizeň bola vymyslená preto, aby sa nosila naspodku pod inými šatami, zvrškami a vrchným ošatením. Vidíte, zvršky – spodná bielizeň, jasné. Ale nie, raz išla voľajaká hviezda vyniesť smeti do triedeného odpadu, nejaký idiot ju odfotil a odvtedy nosia slušné dievčatá vyťahané farebné podprsenky tak, aby polovica z nich trčala z farebne neladiaceho tielka. Chcem naspäť časy, keď gaťky siahali pod kolená a zistiť to vyžadovalo obrovskú námahu a trpezlivosť.

Alebo. V miestnosti je päť prepraviek minerálky. Tých, ktoré sa ťažko načínajú bez nástrojov a prstami je to takmer nemožné, lebo muži spravidla nemajú dlhé nechty a ženy si dlhé nechty nechcú zničiť. Štyri prepravky sú záhadným spôsobom načaté a je z nich vybratá jedna fľaša. Vojde človek, neomylne zamieri k jedinej neotvorenej prepravke a namáhavo vyberá jednu fľašu. Prečo? Čo ho motivuje obtiažne deraviť igelit, keď má pred sebou štyri prepravky, do ktorých stačí stiahnuť a jednu fľašu vybrať? Chcem to vedieť, robia to všetci, takže zjavne niečo chýba mne.

Alebo. Prečo si ľudia vyberú z filmu jedinú hlášku, ktorej nerozumejú, a používajú ju na každom kroku? Prečo si ľudia myslia, že je vtipné a trefné povedať uprostred diskusie nerieš? Prečo robia okolky? Prečo rovno nepovedia drž hubu? Je to rovnocenný ekvivalent. Hlava alebo žalúdok necháva aspoň priestor na odpoveď, vyjadruje citovú angažovanosť oboch strán.

Ale mňa neberte vážne, som taká staromódna, že by som si najradšej vykala aj s najbližšou rodinou a z kuracieho stejku havaj odkladám broskyňu alebo ananás na kraj taniera, aby som ich na záver zjedla zvlášť ako dezert. Havaj jednoducho nepatrí do môjho stredoveku.

Osvieteniu podľahnem len v prípade, že niekde inde znamená stredovek. Kombinácia hrušiek a roquefortu pochádza z čias, keď sa prvé modré kvietky urodili na syre, a keď ju Francúzi môžu zbožňovať storočia, zrejme ani mňa nezničí.

Na hruškový koláč potrebujeme:

krehké cesto – kúpené hotové alebo z iného receptu alebo z iného receptu
2 hrušky
100 g syra s modrou plesňou
dve vajcia
sladkú smotanu
soľ, korenie
muškátový orech

Krehké cesto sme už piekli toľkokrát, že máme určite to svoje obľúbené, najlepšie to s použitím pollitra piva, z ktorého musíme väčšinu vypiť. Bohužiaľ, cesto s fľašou vodky ešte vymyslené nebolo. Toto cesto rozprestrieme do vymasteného pekáča okrúhleho tvaru a necháme oddychovať v chladničke.

Vyhrejeme rúru na 200 stupňov Celzia. Dve vajcia rozšľaháme s 1,5 dl smotany, pridáme štipku soli, tou šetríme, syr bude dosť slaný, korenie a strúhaný muškátový orech, tým nešetríme, nastrúhame ho aspoň polovicu, kupovaným strúhaným muškátovým orechom pohŕdame, vieme, že ho spoľahlivo nahradia piliny.

Pripravíme si k ruke syr s modrou plesňou, roquefort by bol síce najlepší, ale nepohrdneme ani napodobeninou, tiež poriadne drahou. Čím drahší syr, tým plesnivejší, a o to nám predovšetkým ide, vďaka modrej plesni dosiahneme zaujímavý kontrast.

Posledné spracujeme hrušky, aby nám nezhnedli na vzduchu. Používame pevnejšie typy, žiadne maslovky, ale pekné húževnaté kúsky, ktoré musíme olúpať, vyjadriť a nakrájať na drobné kúsky.

Na cesto rozložíme kúsky hrušiek, prstami drobíme syr a porozhadzujeme. Zalejeme vajcovou zmesou a strčíme do rúry. Pečieme 20 – 25 minút.

Hotový koláč vyzerá nenápadne, ako neduživá panna v kúte, len sem-tam ho špatí tmavý kráter, vytvorený sopečnou činnosťou syra, ktorý prekonáva prekážky a prediera sa vajciami i smotanou, aby vybuchol na povrchu zo samého nadšenia, že ho čoskoro zjeme.