Odpúšťame bratom hriechy minulosti

Musím sa priznať, hneď tu a na začiatku – keď sa mi dostal do rúk nový album The Chemical Brothers, zachvátila ma veľká skepsa a môj nadšený pohľad sa zmenil v kritický výraz na tvári s pohŕdavou dávkou irónie. V hlave mi stále rezonovalo: „A toto je čo, preboha?!“

Nuž prečože je to tak, určite sa pýta nejeden z vás. Asi to bude moje veľké sklamanie z posledných kúskov našich milovaných. Čo si budeme namýšľať – ani Come With Us, ani Push the Button neurobili dieru do sveta a tých skoršie narodených iba sklamali. O to viac som sa obával, čo nastane príchodom We Are The Night.

Môjmu kritickému oku neunikol ako prvý, veľmi chabo vytvorený booklet a výzor albumu ako takého. Nečudujem sa ľuďom, že ťahajú ostošesť, pretože už ani tá pridaná hodnota na albume nestojí za to. Keď si spomeniem na veľkolepé booklety rôznych iných umelcov, tak mi srdce zaplesá, ale tá plytkosť, s ktorou je vytvorený We Are The Night, bije až do očí! Úprimne, asi by som nerozlíšil ukrajinskú „originálku“ od tej pravej.

Podstatou albumu však nie je jeho výzor, ale hudobný obsah. Veď je to ako s knihou – nesúďme podľa obalu. Už v máji tohto roka nás na pultoch (či webových linkách) privítal singel Do It Again. Jeho príchod som aktívne odignoroval a až s odstupom času zisťujem, že to bol správny krok. Neraz ma zarazilo, prečo niektorí umelci vyberajú za single horšie skladby. Odpovede sa zrejme nedočkáme, ale verte, že keď sa vám Do It Again páčil, tak z albumu budete nadšení.

Hneď úvod znie „chemicky“, čo je samo osebe veľmi pozitívne. Mašinky na samplovanie sa zjavne nezmenili a poslucháča očakávajú tie isté zvuky, čo sprevádzali náš život počas posledných albumov The Chemical Brothers. Zarážajúcim elementom je vystavanie celého albumu – po jeho prvom vypočutí som sa cítil ako pri prechode časovou bránou. „Veď toto je Dig Your Own Hole!“ hovoril som si a príliš ďaleko od pravdy som veru nebol. Naozaj nájdeme veľa spoločných elementov vo vystavaní dramatickej štruktúry a obsahovej forme.

Každý sa určite zastaví pri absolútnych hitoch tohto albumu. Das Spiegel predstaví krásnu elektroniku, ktorú v poslednom čase u bratov chemických nahradili nekonzistentné sample starších nahrávok. Návrat k starému sa veru oplatil. Humorom oplýva i nasledujúci track The Salmon Dance, ako jeden z najzábavnejších trackov tanečnej scény v poslednom čase. Veď kto by sa nechcel naučiť nový tanec a pritom i niečo z prírodovedy, nie? Pre tých z nás, ktorí obľubujú pomalšie skladby, je tu veľmi dobrá správa – poľa motta „najlepšie na koniec“, ktoré sa podarilo dodržať na viacerých albumoch, zaradili The Pills Won’t Help You Now a tým prezentujú staré časy skladieb ako Where Do I Begin, či nebodaj Asleep From Day.

Je zbytočné písať siahodlhé ódy na nový album, jedno je totiž jasné: máme tu dôstojného nástupcu Surrendera a predošlých kúskov, ktorý sa im svojou kvalitou minimálne vyrovná. S radosťou tak odpúšťam hriechy minulosti vo forme Come With Us a Push the Button.

The Chemical Brothers – We Are The Night (Virgin Records, 2007)