Tá dovolenka vlastne nebola ničím výnimočná. Mama si zobrala dvojtýždňové voľno z roboty, pôžičku od nejakej poslednej dobrej duše a povedala si, že do konca leta bude mať novú kúpeľňu, aj keby ju malo roztrhnúť. Treba povedať, že v tomto prípade nešlo už len o rozbité umývadlo a ponuré socialistické kachličky. Pre poruchu kotla a problém s potrubím sa každé sprchovanie menilo na adrenalín nielen pre jej rodinu, ale do hry sa dostávala aj budúca existencia celej bytovky. Bolo päť minút po dvanástej a znova to odložiť znamenalo provokovať osud.
Staršia dcéra, ktorá sa práve učila na štátnice zo sociológie, to brala ako ťažký podraz, mladšia, ktorá sa neučila na reparát z matematiky, ako vítanú zámienku na flákanie. Chlap nebol v tejto spoločenskej bunke žiadny, u mamy v kancelárii sedeli samé kolegyne, jej brat sa dištancoval na opačnej strane štátu a ostatné okolie na tému rekonštrukcia nereagovalo.
Mama teda zobrala noviny a zavolala na prvý inzerát v príslušnej sekcii. Sympatický pán majiteľ istej firmy ju očaril fotkami kúpeľňových haciend, ponúkol zľavu na batérie a sľúbil, že o týždeň nebude o čom. Ráno, keď sa malo začať, čakali na prahu bytu anglické raňajky a výborne naladená mama. „Ak budete hocičo potrebovať, cinknite, určite dobehnem,“ ubezpečil ju pán majiteľ šarmantne a odletel na dva týždne dovolenkovať do Egypta.
Traja majstri, ktorí omráčenej mame zostali na krku, okamžite získali vďaka kreatívnym dcéram originálne identity. Zarastený basketbalista, čo každé ráno dofrčal na hrdzavej škodovke duniacej letným hitom projektu Verona, bol Indián, usadený tato v drese s menom obľúbeného pretekára Valentino, a nekomunikatívneho brigádnika s výrazom nihilistu nazvala staršia, bifľovaním poznačená dcéra v pauze medzi zdolávaním klasifikácie sociálnych skupín, Oneginom. Mamina otázka o pláne a koordinácii práce v šéfovej neprítomnosti zostala visieť vo vzduchu a ten moment bol zároveň posledný, keď sa byt dal vidieť v pôvodnom celistvom stave. Indián, Valentino aj Onegin sa potom zavreli do kúpeľne. Tam fajčili a búrali, fajčili a sekali, fajčili a rúbali alebo aspoň tak to vyzeralo, keď im mama do hustnúceho prachu v pravidelných intervaloch nosila vyžiadaných silných turkov.
Kým sa kúpeľňa menila na smutnú kopu surových tehál, mama telefonicky koordinovala dovoz všetkých trubíc, hadíc, prívodov a ďalších, v reálnom živote len ťažko predstaviteľných nezmyslov, ktoré bolo treba urgentne povymieňať. Nie je pravda, že by sa v tých dňoch pokazilo všetko, čo sa pokaziť mohlo. Zásadné problémy sa ukazovali aj pri veciach, o existencii ktorých mama dovtedy netušila. Napríklad také vyvložkovanie komína bolo pre ňu revolučným objavom, keďže nikdy predtým si nevšimla, že by ich dom vôbec nejaký komín mal. Bez procedúry, s ktorou však v koncepcii rekonštrukcie nerátala, privolaný revízny technik odmietal uviesť do prevádzky nový kotol. Pre mamu to znamenalo stiahnuť jediného dostupného kominára z chaty v Slovenskom raji a neplánovaný výdaj hradiť vyžobranými peniazmi od susedy. Tá požičala ochotne výmenou za sľub, že záchod a teplú vodu budú ďalej dočasne využívať na niektorom inom poschodí.
S kotlom to vôbec nevyzeralo dobre. Aby sa dal zavesiť tam, kam mal patriť, bolo treba pričarovať ešte kúsok voľného priestoru. Ten chýbal preto, že Valentino s Oneginom sa pri stavaní maminho vytúženého sprchovacieho kúta sekli o desať centimetrov. Indián tam v kritickom momente nebol, pretože po každej obednej pizzi zmizol na fušku k niekomu zo svojho príbuzenstva. Postavený kút už potom búrali všetci traja, čo však mama, zaliata slzami, nevedela oceniť.
Staršiu dcéru medzitým prestalo baviť hľadať miesto, kam by za ňou neprišli jemné melódie, ktoré si majstri púšťali do rytmického vŕtania. Do štátnic chýbal týždeň, čo bola fáza v pôvodných predstavách určená na opakovanie učiva, zatiaľ čo ona nemala polovicu otázok ešte ani prečítaných. V narastajúcej hystérii sa na pol dňa stratila a späť prišla s krotkým pohľadom a balením Xanaxu.
Končil desiaty deň prác, kúpeľňa na prvý pohľad zostávala dezolátne nezmenená a v teórii antickej drámy by táto situácia zodpovedala blížiacej sa kríze. Mama ešte tesne pred kolapsom stihla vyhádzať z taxíka náklad niekoľkých typov dlaždíc a vďačne sa rozbehla do roboty k inak vždy preklínaným faktúram. Mladšia dcéra využila situáciu, na chladničke nechala odkaz, že už nemá chuť močiť do kýbľa v kuchyni a odišla niekam stanovať.
Ťažko povedať, či išlo o prirodzený priebeh vecí, alebo sa v majstroch čosi pohlo. Isté však je, že počas tretieho týždňa sa zúfalé stavenisko postupne začalo meniť na funkčný priestor. Druhý pokus so sprchou už vyšiel, kotol bol na mieste, nová vaňa tiež a veľké zrkadlo celú miestnosť lichotivo zväčšovalo. V týchto momentoch sa v byte nachádzala už len staršia dcéra, ktorá majstrom prerušovane popisovala fázy socializačného procesu a viditeľný progres oceniť nevedela.
Pred posledným augustovým víkendom sa mladšia dcéra vrátila bez mobila, spacáka a dokladov, zato s obhoreným obočím a piercingom v dolnej pere. Čo všetko ešte stratila, už mama ďalej nezisťovala, pretože bola kompletne v tranze. Nová kúpeľňa síce nevyzerala celkom podľa jej predstáv, ale zdarný koniec ju pozitívne šokoval. Až takým spôsobom, že Indiánovi zožrala aj to, že tá odporná staroružová, čo ňou ponatieral steny, je tá citrusovo žltá, ktorú vybrala z farebného vzorkovníka a navláčila mu rovno pod nos. Pobyt pod sprchou až do rána mame nevykompenzoval len všetky nervy a niekoľko posledných rokov života bez pravidelného sexu; do prúdu horúcich kvapiek pyšne kričala, že celú tortúru zvládla sama a keď pre nič iné, na svete sa oplatilo byť minimálne už len pre tento veľkolepý kúpeľňový projekt.
Posledný prázdninový deň to mladšia dcéra síce lizla o chlp, ale prejsť prešla. Keď sa o mesiac všetky tri vrátili z promócií a dcéry zvažovali, v ktorej polici bude červený diplom prachom zapadnutý najrýchlejšie, z kúpeľne sa ozvalo zúfalé zavytie. Dcéry nabehli a zbadali mamu stáť uprostred miestnosti a prstom mieriť na jedno miesto. Bola zlovestne ticho. Ten rozširujúci sa obrovský mokrý fľak pozoruhodnej štruktúry na stene hovoril aj za ňu.
Katarína Uhrová viac od autora »
Vaše reakcie [36]