Komiks vo veku dospelosti

John Constantine je chlapík, s ktorým by bola radosť zájsť na pivo. Je ukecaný, vtipný, a jedinou prekážkou je fakt, že vždy sa zamotá do situácií, pri ktorých ide celkom husto o život. Mafiáni, väzenské gangy alebo démon s metrovým falusom, všetci sa usilujú načať mu krčnú tepnu, takže zdržiavať sa po jeho boku nemusí byť vždy zdravé. Rovnako čítanie Constantineových príbehov nie je pre každého, ale bezchybné komiksy o pestovaní okrasných drevín sú na tom rovnako.

Slovenský čitateľ je na rozdiel od poľského, nemeckého, japonského, francúzskeho, anglického, či nebodaj amerického ochudobnený o vyrastanie s komiksom a následný prechod k dospelejšiemu poňatiu tohto druhu umenia. Tradičný zahraničný mainstream v podobe pravidelných zošitov s pestrofarebnými superhrdinami u nás v podstate nepoznáme, pretože všetko, čo vychádza, sú lepšie kusy určené zväčša pre dospelejšieho čitateľa. Postavy ako Lobo, Hitman, Preacher totiž disponujú nie celkom bezchybnými morálnymi profilmi. Čo sa iné dá čakať od Loba, ktorý vyhladil svoju domovskú planétu, aby sa mohol nazývať Posledným Czarnianom? Neoddeliteľnou súčasťou týchto postáv sú potom temné príbehy plné násilia, ale i skvelého cynického humoru a nadčasových filozofických úvah. Napríklad Preacher je postavený na tom, že boh zdrhol z neba a jeden nasratý kňaz sa ho vydal hľadať.

Ďalším z dospelých komiksových hrdinov je John Constantine – mág, cynik a Ten, ktorý nosí baloňák. Tak ho kedysi charakterizovali ľudia z vydavateľstva Crew, ktoré ho vydáva v českom preklade. Zatiaľ sa u nás objavili dve knihy s Constantineom. Syn človeka od už zabývaného Gartha Ennisa (Hitman, Preacher, Punisher) a Ťažké časy od nemenej slávneho, no v našich končinách zatiaľ nováčika Briana Azzarella (Superman: Pre zajtrajšok). Ale aby sme sa v tom vyznali, poďme pekne po poriadku.

Pre Gartha Ennisa je Syn človeka návratom k sérii, ktorou sa tento írsky scenárista zabýval začiatkom deväťdesiatych rokov na americkej pôde. V jeho podaní Constantinea dobehne hriech z minulosti a dýcha mu na krk v podobe brutálneho démona, ktorého jediným cieľom je pretiahnuť všetko živé a splodiť antikrista. Ennis sa tu prezentuje vo vrcholnej forme, dialógy sú nadmieru úderné, postavy urozprávané a príbeh je mixom tradičnej anglickej gangsterky s exorcistom. Jediné, čo mi tu trochu prekážalo, bola Johnova komunikácia s čitateľom. Ustavičné nahliadanie do „kamery“ je forma narácie, ktorá už prvoplánovo vzbudzuje odľahčený dojem. Ennis ako jeden z najlepších komiksových scenáristov toto rozhodne nepotrebuje.

Ťažké časy sú zase z úplne iného súdka. Drsná story sa odohráva medzi múrmi väznice a už od prvej stránky, kde slabošského chlapíka kefuje dvojmetrový černoch, predstavuje výlet do končín, kde by sa nikto nechcel ocitnúť dobrovoľne. Constantine sem príde pre výčitky svedomia a že si na jeho telesné otvory brúsia „zuby“ rôzne miestne záujmové zoskupenia, mu žily netrhá. Po klasickej scéne typu „ups, padlo mi v sprche mydlo“ osadenstvo väznice zistí, že s mágom sa neradno zahrávať. Viac prezrádzať nebudem.

Zatiaľ čo Syn človeka je pomerne krvavý príbeh, Garth Ennis ho svojským humorom poriadne presvetlil a urobil z neho svižnú jazdu, Ťažké časy sú jeho protipólom. Azzarello do príbehu nevpustil ani jeden slnečný lúč a v jeho podaní je Constantine vyšinutý maniak, ktorý sa ničím nelíši od spoluväzňov. Atmosféra hustne až do skvele vygradovaného finále. Drsnosť príbehu trochu zhadzuje kresba veterána Richarda Corbena. Odklonil sa od svojej realistickej linky k detsky karikatúrnemu spôsobu. Postavy majú krátke končatiny a vypúlené oči, čo trochu hladí proti srsti precízne drsne vypracované libreto. Oba komiksy sú napriek drobným výhradám vynikajúcimi zástupcami príbehov pre dospelých a zároveň dokazujú, že Ennis s Azzarellom patria medzi najlepších scenáristov súčasnosti.

Ennis, Garth; Higgins, John: Hellblazer: Syn človeka. Praha, CREW 2005. Obálka Glenn Fabry, preložil Štěpán Kopřiva. 124 strán.

Azzarello, Brian; Corben, Richard: Hellblazer: Ťažké časy. Praha, CREW 2006. Obálka Tim Bradstreet, preložil Štěpán Kopřiva. 128 strán.

Komiksy poskytol Brloh.